Európska únia sa obáva, že zakladanie spoločných firiem v hudobnom priemysle zameraných na predaj hudby cez internet by mohol viesť k obmedzeniu konkurenčného boja v tomto segmente. Z tohto dôvodu nevylučuje možnosť, že sa postaví proti tomu, aby si hudobné vydavateľstvá založili spoločné internetové stránky na sťahovanie hudobných nahrávok, ako sú napríklad MusicNet, ktorý vlastnia AOL Time Warner, Bertelsmann a EMI alebo Pressplay, ktorý ovládajú Sony a Vivendi Universal.
Obe tieto hudobné služby sú reakciou na nárast záujmu hudobných fanúšikov o sťahovanie nahrávok z internetu, ako aj reakciou na vznik nelegálnych hudobných stránok, ako je napríklad Napster. Podľa niektorých politikov by skutočnosť, že tieto dva podniky vlastní päť veľkých vydavateľstiev, viedla k tomu, že by získali príliš veľký podiel na trhu a znemožnili nezávislým internetovým spoločnostiam vstúpiť na trh. „Tieto spoločnosti nehádžu peniaze do čiernej diery a Európska komisia sa obáva, že ak sa spoja, tak vytvoria kartel. To by v podstate ostatným podobne zameraným spoločnostiam znemožilo s nimi súťažiť,“ tvrdí špecialista na európske konkurenčné právo Peter Alexiadis.
Podobné výhrady sa ozývajú aj v Amerike. Sudkyňa v prípade sporu nahrávacích spoločností proti Napsteru Marilyn Hall Patel vyhlásila, že MusicNet má znaky podnikania likvidujúceho konkurenciu. „Vyzerá to zle, znie to zle a nevonia mi to,“ povedala. Americký kongresman zasa chce presadiť zákon, ktorý by umožnil všetkým firmám ponúkajúcim sťahovanie hudby z internetu rovnaký prístup k nahrávkam, bez ohľadu na to, či sú nejakým spôsobom prepojené na niektorého z vydavateľov.
Napster ukázal, aký potenciál má internet pri šírení hudobných nahrávok. Keď sa hudobným vydavateľstvám podarilo obmedziť jeho činnosť, sami by chceli na internete zarobiť. Najprv však budú musieť nájsť prijateľný model na predaj hudby po sieti, čo sa ukazuje ako kľúčový distribučný kanál budúcnosti.
GABRIEL KÁDASI
