Afrika vrátane takých čiernych ovcí ako Sudán a Líbya vyhlásila vojnu medzinárodnému terorizmu už 11. septembra. Dnes, keď boj prestal byť nezáväzným sloganom, sa africké krajiny tradične zriekajú zodpovednosti.

JAR odvetu „vzala na vedomie“

Najšokujúcejší je postoj juhoafrickej vlády, ktorá americko-britskú odvetu len s vypätím diplomatických síl „vzala na vedomie“. Tesne po septembrových teroristických útokoch sa v Pretórii hovorilo o „morálnej podpore, materiálnej pomoci a odhodlaní skoncovať s terorizmom“.

Juhoafrická podpora nezávislému palestínskemu štátu a nadštandardné vzťahy s Líbyou a Iránom sa pritom v Afrike považujú za najmiernejšiu formu antiamerikanizmu. No ostatným krajinám, ktoré protiteroristickú odvetu odsúdili otvorenejšie, slúžia ako vzor.

Nejde tu len o islamské krajiny ako Egypt a Maroko, ktoré opatrnosťou predchádzajú domácim problémom. Najhlučnejšie zaprotestovali pseudodemokratické režimy, ktoré za afganské životy lobujú s rovnakým presvedčením, s akým doma plytvajú vlastnými.

Somálsko, ktoré už desaťročia žije zo západnej humanitárnej pomoci, americký protiútok odsudzuje ako „zásah do chodu suverénneho štátu“. Boj proti terorizmu, tvrdí Sudán, navyše patrí do kompetencie Bezpečnostnej rady OSN. Tá proti tejto krajine na americké naliehanie len predminulý týždeň zrušila protiteroristické sankcie.

Politika dvoch metrov

Svet si na alternatívnu zahraničnú politiku afrických krajín medzitým zvykol. Napriek tomu sa ňou v stave všeobecného ohrozenia cíti dotknutý. Pozorovateľov zaráža zjavná dichotómia: Afrika na jednej strane západné hodnoty presadzuje, na druhej ich v kritických situáciách hádže cez palubu.

Často má pre to aj logické vysvetlenie. Napríklad Africký národný kongres, ktorý v JAR ešte nedávno vyhadzoval do povetria belošské reštaurácie a škôlky, v palestínskych samovražedných atentátoch zásadne nevidí terorizmus. To isté sa týka aj iných národnooslobodzovacích hnutí, ktoré kedysi z Afriky vypudili Európanov a dnes pred nimi ako pred zahraničnými investormi s námahou zakrývajú svoju komunistickú, teroristickú alebo inú minulosť.

Afrika sa v tejto súvislosti rada sťažuje, že globalizácia ju dlhodobo a cielene obchádza. „Cynický“ a „materialistický“ Západ jej v tej istej súvislosti vyčíta nedostatok oportunizmu. „Afrika trávi príliš veľa času na nesprávnej strane,“ odkazuje jej nemenovaný americký diplomat.

Ruský vzor

„Juhoafrickí belosi by výmenou za ekonomické výhody boli ochotní podporovať akýkoľvek režim,“ argumentuje juhoafrický týždenník Mail & Guardian (M&G): „V minulosti podporovali rasistickú ideológiu, v súčasnosti budujú mnohorasovú spoločnosť. Z morálneho hľadiska je to poľutovaniahodné, ale nemajú na výber. Afrika by si vzhľadom na ekonomickú presilu Západu v podmienkach globalizácie mohla vziať príklad z toho, ako to robí Rusko.“

„Západ to predsa s bojom proti terorizmu myslí dobre a Afrika by pri tom určite neobišla s prázdnymi rukami,“ uzatvára juhoafrický týždenník.

Autor: Roman Lipták, Pretória pre SME