Táto krajina je spoločne s organizáciou Al-Kaída Usámu bin Ládina hlavným podozrivým.

Ak sa antrax bude šíriť ďalej, nervozita vo Washingtone porastie. Turecko včera nevylúčilo, že Spojené štáty rozšíria protiteroristickú operáciu aj na Irak. „Neželáme si, aby sa táto operácia rozšírila na Irak. Ale táto možnosť existuje,“ povedal podpredseda tureckej vlády Mesut Yilmaz.

„Vodca Iraku je zlý muž – veď útočil plynom aj na vlastných ľudí (útok bojovým plynom na Kurdov na severe Iraku v roku 1991 – pozn. red.). Vieme o tom, že vyvíja zbrane hromadného ničenia,“ povedal o Saddámovi Husajnovi americký prezident George Bush vo štvrtok minulý týždeň. Vyzval ho tiež, aby do krajiny umožnil vstúpiť medzinárodným inšpektorom, ktorí by mali preveriť, ako je to s vývojom zbraní hromadného ničenia v tejto krajine. „Pozorne ho sledujeme,“ povedal.

Irak, ktorý včera Bushovi odkázal, že práve on je najhorším mužom na svete, má k dispozícii zrejme značné zásoby antraxu. V čase vojny v Perzskom zálive v roku 1991 sa odhadovalo, že je v irackej výzbroji 50 antraxových bômb a 10 riadených striel s takýmito hlavicami.

„Predpokladalo sa, že Irak by vtedy zbrane hromadného ničenia použil v prípade, že by bolo ohrozené prežitie Husajnovho režimu,“ povedal pre britský denník The Guardian Paul Rogers z univerzity v Bradforde. Nedá sa vylúčiť, že Američania svoj postup na Irak zastavili práve z tohto dôvodu. Zaujímavý je aj spôsob, ako sa informácia o Husajnovom bioarzenále dostala na verejnosť. Americké ministerstvo obrany ju omylom zverejnilo v roku 1996 na svojich internetových stránkach. Ešte predtým, ako ju stiahlo, si tento materiál stihli pozrieť analytici.

Hlavným zdrojom technických informácií o irackých antraxových zbrojných programoch sú správy z návštev Komisie OSN pre odzbrojenie Iraku (UNSCOM) medzi októbrom 1995 až októbrom 1997.

Šéf UNSCOM Richard Butler ešte 27. januára 1998 obvinil režim Saddáma Husajna, že vlastní rakety s nosičmi obsahujúcimi baktérie antraxu a botulínu, tzv. klobásového jedu. USA a Veľká Británia pohrozili okamžitým vojenským útokom, aby Irak primäli ukončiť vývoj biologických, chemických a jadrových zbraní. Irak odpovedal tým, že vyhostil UNSCOM.

Irak začal s výrobou antraxu v roku 1985, keď viedol vojnu s Iránom – vtedy ešte Irak podporovali USA. Po počiatočných problémoch sa s výrobou antraxu začalo v máji 1989 v továrni v Al Hakam. Podľa odhadov UNSCOM tu vyrobili 8425 litrov baktérií antraxu.

Husajn veľmi tlačil na urýchlenie vývoja biologických zbraní potom, ako v roku 1990 vpadol do Kuvajtu. Okrem antraxu v Iraku vyvinuli aj biologické zbrane na báze botulínu a aflatoxínu. „Existovali dôveryhodné správy o tom, že Irak pokračuje v týchto projektoch,“ hovorí profesor Rogers.

Keď Saddám Husajn pochopil, že inšpektori UNSCOM vedia už príliš veľa, neumožnil im riadne pracovať. Irak sprístupnil inšpektorom OSN osem tzv. prezidentských palácov, v ktorých údajne uchováva chemické a biologické zbrane, až pod hrozbou útoku a po príchode vyjednávačov OSN vedených osobne Kofim Annanom do Bagdadu. Až do konca práce UNSCOM v apríli 1998 sa Irak s inšpektormi OSN hral na skrývačku.