FOTO - REUTERS

„Je to zlé,“ hovorí Naím, ktorý má stánok na trhu v Karkane neďaleko Pešávaru. Práve tu sa začína územie, na ktorom žijú Paštunovia, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov susedného Afganistanu, kde takmer nedosahuje ruka vlády z Islamabadu, napísala agentúra AFP.

Niekoľko desaťročí je toto územie rajom pre pašerákov všetkého druhu. Tu, len niekoľko kilometrov od centra Pešávaru, majú svoje stánky priamo na uliciach predavači heroínu, ópia a hašiša a spolu s nimi aj predavači zbraní. Vedľa cibule sú poukladané samopaly a kúsok od nich visí váha, na ktorej sa vážia drogy. Je to neuveriteľ-né, ale obchodníci z Karkanu dnes prešlapujú pred obchodíkmi a čakajú na zákazníkov, ktorí neprichádzajú. „Nie, nie, táto bieda nemá s krízou v Afganistane nič spoločné,“ uisťuje Naím.

Obchody sa doslova zrútili, keď sa vláda v Islamabade rozhodla obmedziť neuveriteľné množstvá zbraní, ktoré boli v Pakistane v obehu. S predajom začali klesať i ceny. V Karkane stojí dnes nový kalašnikov vyrobený v Číne 190 až 238 dolárov.

Pred niekoľkými mesiacmi sa vláda rozhodla sprísniť kontrolu zbraní, stáli dvojnásobok. Pakistanské úrady prestali vydávať zbrojné pasy. Zber zbraní založený na dobrovoľnosti nemal veľký úspech, takže sprísnili kontrolu. Neoprávneným nositeľom zbraní hrozia vysoké tresty.

Naím ale neprepadá panike. Malé pištole sa ešte stále predávajú. Dajú sa totiž ľahko skryť do vrecka.

V Dará Adam Khéle, ktorý leží 45 kilometrov od Pešávaru, na tom nie sú obchodníci o nič lepšie. Je tu ohromný trh s 2000 obchodmi, ktorý býval hlavným zdrojom výzbroje vodcov kmeňov a malých dediniek, ktorými sa pakistanský vidiek hemží. Títo „malikovia“, ako sa im tu hovorí, tvoria súkromné milície, ktoré im pomáhajú udržať kontrolu nad daným územím.

Paštunský malik Chán Afridi mával kedysi v Dará dve zbrojovky. Rozhodnutie Islamabadu malo pre neho katastrofálne následky. Zruinovalo ho. Zabudol teda na zbrane a otvoril si v Pešávare hotel.

Za starých dobrých čias tu pušky a samopaly mesačne vynášali skoro 16-tisíc dolárov, dnes si zarobí za mesiac sotva 800 dolárov.

Česť bývalého rodinného remesla stále stráži jeho otec a brat. Chán im z nostalgie chodí do obchodu raz týždenne vypomôcť, ale uvedomuje si, že už to nie je ako predtým. „Obchody idú mizerne,“ smúti. Potom mu však zaiskria oči. Tá vojna v Afganistane predsa len nebude tak zlá. „Paštunov bude predsa treba vyzbrojiť,“ hovorí s nádejou. (čtk)