Najvypuklejšie sa to prejavilo, keď prezident George Bush junior autorizoval letecké nálety na vojenské ciele irackého režimu mimo bezletovej zóny a prakticky na predmestia Bagdadu. Stalo sa to prvý raz v priebehu desiatich rokov, odkedy je Irak pod vojenskou kontrolou.

Z pohľadu mnohých európskych politikov by mala byť ústrednou úlohou Spojených štátov starosť o zvýšenie bezpečnosti v Európe, a teda aj o čo najskoršie rozšírenie NATO o ďalšie krajiny. Základný prístup novej americkej administratívy voči Európe sa nemení. Minister zahraničných vecí Colin Powell neustále vraví o NATO ako o „chrbtovej kosti“ národnej bezpečnosti USA.

Problém medzi zjednocujúcou sa Európu a Bushovou Amerikou je však v niečom inom. Predovšetkým Európa myslí až príliš na seba. Amerika sa však nechce pozerať na svet očami Európanov, ale svojimi vlastnými očami. V Európe dosť šokujúco zapôsobila prvá zahraničná cesta nového prezidenta. Nevybral sa totiž na starý kontinent, ale do Mexika. Zdá sa, akoby Európa žiarlila a chcela od Ameriky do slova a do písmena všetko.

Ďalšou vecou, ktorej sa málo snaží západná Európa porozumieť, je ohlásený projekt americkej protiraketovej obrany. Amerika si myslí, že má na jeho vybudovanie plné právo. Je takmer nepochopiteľné, že týmto projektom sa niektoré západoeurópske štáty cítia privádzané do rozpakov. Prezident Bush predsa jasne povedal, že systém bude chrániť nielen Spojené štáty, ale aj územie ich spojencov. Akoby sa v Paríži, ale aj v Bonne či Ríme uchytila rusko-čínska propaganda, o tom, že ak Američania projekt postavia, rozbehne sa vo svete nové kolo jadrového zbrojenia a nebodaj sa svet vráti do čias studenej vojny.

Viacerí politici západnej Európy sú dokonca zhovievavejší k ruskému programu raketovej obrany pre Európu. S ním šermuje prezident Vladimir Putin a v Káhire o ňom cez víkend diskutoval Colin Powell s ruským ministrom zahraničných vecí Igorom Ivanovom.

„Nepovažujem Rusko za nepriateľa, ale musíme si veľa vecí vyjasniť,“ povedal v sobotu Bush. Aj preto obaja ministri v Káhire aspoň pred novinármi prezentovali svoje postoje síce zásadne, ale zhovievavo. O rozdieloch budú rokovať experti.

Je preto zrejmé, že Bushova administratíva bude musieť v čo najkratšom čase vypracovať jasnú politiku pre ďalšie vzťahy s Ruskom, ale aj s Čínou.

Bushova vláda má aj problém iného druhu. Ak kritizuje snahu Európskej únie o vytvorenie vlastnej vojenskej sily rýchleho nasadenia, Európanov chytá nervozita. Tony Blair vo Washingtone vysvetľoval európsku, aj keď viac britskú pozíciu a povedal, že ak sa jedného dňa taká sila vytvorí, bude zasahovať iba vtedy, ak by do akcie nešlo NATO.

Amerika jasne vraví, čo chce a ako si veci predstavuje. Cíti, že nová vojenská sila EÚ by mohla NATO oslabiť a tým by zoslablo aj americké vodcovstvo pre svet. Do značnej miery schizofrenická európska politika môže iba zbytočne vytvárať body nervozity, z čoho by ťažili len a len iní. Západoeurópania budú musieť pochopiť, že s Amerikou treba hrať čistú hru, a nie hru na skrývačku.

MICHAL HAVRAN