o povinnom zmluvnom
poistení a pri jeho
schvaľovaní
zohrala dôležitú úlohu
aj Slovenská asociácia poisťovní.
O význame zrušenia
monopolu
Slovenskej poisťovne
hovorí Vladimír Rančík,
generálny tajomník
Slovenskej asociácie
poisťovní (SAP).
* Z akého dôvodu bolo potrebné zrušiť monopol Slovenskej poisťovne v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla?
„Tak ako bol v minulosti vytvorený prirodzený tlak na zrušenie monopolu jednej poisťovne, teda na prevedenie demonopolizácie poistného trhu, postupne, ako sa na našom poistnom trhu etablovali ďalšie a ďalšie poisťovacie spoločnosti, vzrastal tlak aj na vytvorenie podmienok pre zavedenie systému povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ‘povinné alebo zákonné poistenie zodpovednosti‘).
Nebol to samozrejme len komerčný dôvod. Predvstupové aktivity Slovenska v rámci budúceho členstva v Európskej únii a Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) prinášali vo forme spätnej väzby aj určité požiadavky na zmenu nielen legislatívnych predpisov, ale aj zastaralých systémov v oblasti poistenia, medzi ktoré patril tiež systém zákonného poistenia zodpovednosti. V krajinách vyspelej Európy sme ako poslední demonopolizovali tento článok v dlhom reťazci viac ako 200 poistných produktov ponúkaných komerčnými poisťovňami na Slovensku.“
* V čom sú hlavné odlišnosti povinného zmluvného poistenia od zákonného?
„Zásadný rozdiel, ktorý si ani doteraz mnohí vodiči neuvedomujú, je ten, že povinné poistenie zodpovednosti je poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla iným osobám a nevzťahuje sa na škodu spôsobenú na vlastnom motorovom vozidle, nie je to teda poistenie motorového vozidla. Pre tento účel slúži havarijné poistenie motorového vozidla, ktoré má tiež zmluvnú formu, ibaže nie je povinné, ale dobrovoľné.
Podstatný rozdiel medzi zákonnou formou poistenia zodpovednosti a povinnou zmluvnou formou je v tom, že kým doteraz stačilo uhradiť poštovú poukážku a poistenie platilo, odteraz musí každý držiteľ motorového vozidla, zapísaný v jeho dokladoch, v ostatných prípadoch jeho vlastník alebo prevádzkovateľ, uzatvoriť poistnú zmluvu s niektorou poisťovňou, ktorá bude ponúkať toto poistenie na trhu. Z tohto automaticky plynie prvá výhoda - teda možnosť výberu poisťovne.
Ďalšou výhodou je možnosť uplatnenia priameho nároku na náhradu spôsobenej škody voči poisťovni, v ktorej je vinník nehody poistený. Podľa doterajšieho zákona, pokiaľ škodca nenahlásil Slovenskej poisťovni, že škodu spôsobil a nesplnomocnil ju tým de facto na to, aby uhradila vzniknutú škodu, nárok na náhradu škody si bolo možné uplatniť iba voči tejto konkrétnej osobe a iba občiansko-právnym konaním, teda súdnou cestou.
Možnosť sledovať škodový priebeh u každého motorového vozidla zvlášť, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, bude dávať poisťovniam možnosť uplatniť v prípade bezškodového priebehu po určitom zmluvne dohodnutom čase systém bonus - malus, čo v jednoduchom preklade znamená jazdíš bez nehôd - platíš menej (bonus); spôsobuješ svojou jazdou priveľa škôd - platíš viac (malus).“
* Akú úlohu zohrala Slovenská asociácia poisťovní pri príprave zákona a pri jeho schvaľovaní v parlamente?
„Na pôde asociácie sa koncentrovala všetka činnosť, ktorá bezprostredne súvisela s prípravou návrhu zákona, na ktorom sa pracovalo viac ako tri roky, so vzájomnou spoluprácou SAP a ministerstva financií, resp. s realizáciou ostatných projektov, ktoré súviseli s tým, aby sa splnili všetky predpoklady pre úspešný rozbeh nového spôsobu poistenia zodpovednosti.
Otázka schvaľovania znenia zákona v parlamente bola ‘krížovou cestou‘ v oblasti presadzovania našich objektívnych argumentov, ktoré najviac súviseli s problematikou regulácie poistného v období po demonopolizácii zákonného poistenia zodpovednosti.“
* Prečo asociácia nesúhlasila s pôvodným návrhom ministerstva financií?
„Pôvodný návrh MF SR nezohľadňoval priebežne, t.j. každoročne vývoj rizika, či už v škodovosti, alebo vplyvom inflácie a limitoval maximálne možné navýšenie poistného 30 percentami až do roku 2004, bez ohľadu na to, či by k tomuto navýšeniu došlo v prvom (2002), alebo v poslednom roku (2004), t.j. v poslednom roku pred liberalizáciou cien v tomto poistení.“
* Prezident Rudolf Schuster vo svojich pripomienkach navrhol systém, ktorý by zabezpečil postupný nárast ceny.
„Pripomienky kancelárie prezidenta zase striktne obmedzovali nárast poistného v každom roku až do skončenia regulácie cien poistného 10 percentami a takáto regulácia by tiež priebežne nezohľadňovala vývoj rizika, či už vplyvom inflácie, alebo zvýšenej škodovosti.“
* Prečo poisťovne tvrdia, že cena poistného musí vzrásť?
„Tu sa dostávame ku koreňu veci a rád by som to ‘prečo?‘ čitateľom vysvetlil. V prvom rade si musíme uvedomiť, že poistenie zodpovednosti je viac ako ktorýkoľvek iný druh poistenia založený na princípe solidárnosti. Každý člen takmer 2-miliónovej rodiny motoristov je spoluzodpovedný za škody, ktoré vznikajú prevádzkou motorových vozidiel, pretože skôr či neskôr sa takmer každý stane priamym účastníkom dopravnej nehody a buď on, alebo niekto iný bude poškodený. Práve odškodnenie obetí týchto nehôd bolo základom pre vznik takéhoto druhu poistenia.
A teraz skúsme spolu trochu kalkulovať. V súčasnosti sa škodovosť v tomto poistení rovná takmer 100 percent, čo znamená, že prijaté poistné sa rovná vyplateným škodám. Členské poisťovne Slovenskej kancelárie poistiteľov budú musieť dotovať Poistný garančný fond, činnosť kancelárie, 8 % z predpisu poistného musia automaticky odviesť do fondu na záchranný systém a ručiť za úhradu škôd, ktoré vznikli v minulosti, teda ktoré objektívne nespadajú do ich kompetencie, ale rezervy na ich krytie sú nepostačujúce.
Niekde na chvoste máme ešte ďalšie dva závažné argumenty a tými sú inflácia a priebeh škodovosti v tomto poistení, ktorých vplyv na celkové posúdenie rizika budú musieť kompenzovať opäť len tie isté poisťovne. Nezdá sa vám finančné zaťaženie tých poisťovní, ktoré chcú ponúkať nový produkt, na jeho začiatku príliš vysoké? ‘Preto‘ je teda potrebné, aby bolo poistné od tých, ktorí spôsobujú škody, upravené tak, aby mohol celý mechanizmus tohto poistenia fungovať bez toho, aby sa poisťovne obávali, že skôr či neskôr by si práve z nedostatku finančných prostriedkov na elimináciu spôsobených škôd mohli nabúrať svoju vlastnú finančnú stabilitu. Toto predsa nie je účelom demonopolizácie.“
* Spomínali ste rezervy. Aký účel sa ich tvorbou sleduje a prečo ich má Slovenská poisťovňa nedostatok?
„Rezervy v tomto poistení sú vytvárané z dôvodu zabezpečenia úhrad škôd na tie škody, ktoré v minulosti vznikli, ale ich charakter vyžaduje dlhodobé vyplácanie (napr. renty, kompenzácie dôchodkov v dôsledku zníženej pracovnej schopnosti atď.), ale aj na tie škody, ktoré síce vznikli, ale doteraz neboli nahlásené, teda je to len akýsi predpoklad toho, čo by mohla daná poisťovňa vzhľadom na počet klientov a zloženie poistného kmeňa vo vzťahu k výplatám za prípadné vzniknuté škody očakávať a aký objem finančných prostriedkov na to bude potrebovať - jednoducho rezervy sú na to, aby bola poisťovňa schopná plniť svoje záväzky vo vzťahu k poškodeným v ktoromkoľvek okamihu.
To, že Slovenská poisťovňa nevytvorila dostatočný objem rezerv v zákonnom poistení zodpovednosti pre svoje záväzky z minulosti, nie je jej chybou ani výsledkom zlého nakladania s týmito finančnými prostriedkami. Korene problému spočívajú v minulosti až 10 rokov dozadu. Podľa našich vedomostí SP viackrát žiadala MF SR ako jej majoritného vlastníka (v zastúpení štátu), aby vzhľadom k negatívnemu vývoju v tomto riziku zvýšilo poistné a aby ho aj priebežne podľa potreby upravovalo. Žiaľ pre takéto ‘nepopulárne opatrenie‘ sa nenašla politická vôľa. Celý tento proces sa odďaľoval do poslednej chvíle. Zanedbanie racionálneho prístupu k tvorbe ceny v tomto poistení na základe serióznych analýz spôsobilo, že súčasná výška poistného, bez jej ďalších úprav, nedáva predpoklady pre optimálne plnenie záväzkov voči poškodeným od tých poisťovní, ktoré chcú poskytovať služby aj v tomto druhu poistenia.
V prípade, že bude výška rezerv pre krytie záväzkov z minulosti u predchádzajúceho poskytovateľa poistenia nedostačujúca, zákon neodôvodnene prenáša toto bremeno na plecia poisťovní, ktoré budú poskytovať toto poistenie. Aj to ich oprávňuje k požiadavke na zvýšenie poistného.“
* Takže ako sa bude stanovovať cena povinného zmluvného poistenia?
„Výška poistného sa bude stanovovať podľa analýzy priebehu rizika v určitom časovom období, ktorým býva zväčša jeden rok, a bude zahŕňať vplyv inflácie a škodovosti jednotlivých skupín motorových vozidiel na optimálnu schopnosť poisťovne plniť si svoje záväzky voči poškodeným. Do roku 2005 sa bude výška poistného regulovať a schvaľovať podľa pravidiel uvedených v ustanovení § 28 ods. 5 zákona, ktorým je upravené povinné poistenie zodpovednosti.“
