nský svetový šampionát 24-ročná (nar. 5. apríla 1976) Anna Záhumenská. K limitu 7,50 s na 60 metrov jej chýbali štyri stotiny sekundy. „Tak ma to mrzelo, že som ani nemala radosť z posunu osobného rekordu. Dokonca som nechcela štartovať na 200 m. Emotívnym dôvodom bolo sklamanie, že mi majstrovstvá sveta unikli o centimetre na dráhe alebo stotiny pri pomalšom štarte, racionálnym, že sa necítim zdravotne celkom v poriadku. Ide na mňa chrípka,“ hovorila tichým hlasom vyššia modrooká čiernovláska, mamička sedemročnej Karin. Našťastie Anku presvedčila Eva Murková, naša skvelá bývalá diaľkarka, ktorá je prvý rok trénerkou.
Záhumenská, rodáčka z Veľkého Ďura pri Leviciach, dvestovku bežala. Utvorila nový slovenský rekord 24,54 sekundy. „Tak s tým som už vonkoncom nerátala. V kútiku duše som verila, že môžem azda zdolať Hrdličkovú. Nič viac,“ už sa usmievala od tejto sezóny pretekárka banskobystrického klubu HI-TEC, do ktorého prestúpila z trenčianskej Slávie. Bol to zrejme rozhodujúci krok k rapídnemu zlepšeniu.
Slovenský halový rekord na 60 m drží z roku 1985 práve Eva Murková časom 7,21 s, čo však nie je jej najpodstatnejší zápis do tabuliek alebo úspech. Záhumenskej trénerka skočila do diaľky vonku 701 cm (na bratislavskom mítingu P-T-S roku 1984), v hale 699 cm (roku 1985 v Aténach), je halovou diaľkarskou majsterkou Európy z Budapešti 1983 a dva razy striebornou na kontinentálnom šampionáte pod strechou (Göteborg 1984 a Atény 1985).
Šéf atletického klubu HI-TEC Radek Szturc sa dozvedel o Záhumenskej od jej priateľky Sone Klimáčkovej. Murková hneď odhalila rezervy bežkyne. Bývalá diaľkarka jedným dychom pripomenula, že teoreticky neperspektívny šprintérsky vek dvadsaťštyri rokov nie je žiadnou prekážkou neohybnosti talentu. „Musíme pracovať na predĺžení kroku, lepšom štarte, akcelerácii,“ spomenula napochytro Murková, ktorá mala u trénera Ivana Eibnera riadny tréningový dril. „Ako trénerka začínam. Netvrdím, že som od Eibnera nepochytila nič, ale nie som prívržencom jeho vojenských metód. Nakoniec, roky som pracovala v banskobystrickom centre voľného času, kde som sa naučila pracovať s deťmi. Anka prirodzene dieťa nie je, ale tréning môže byť zábavou. Preto doň napríklad zaraďujem aj svoju obľúbenú diaľku, ktorá má k šprintom veľmi blízko. Podstatou napredovania sú však profesinálne podmienky v klube. Ak som žiadala sústredenie v Tatrách, mala som ho, ak sme chceli prísť na týždeň do Elánu, mohli sme. Chystáme sa na sústredenie do Španielska. Nemusím sa starať o letenky, výstroj, výzbroj. Nenaháňam sponzorov, sústreďujem sa iba na trénovanie,“ vysvetľovala Eva Murková a naznačila plány na leto. „Hlavnou disciplínou bude 100 metrov. Chcela by som, aby Anka dokázala šprinovať za 11,70 sekundy aj o polnoci, z čoho sa dá pri šťastnej zhode poskočiť k 11,60. Dvestovka bude doplnkom, iste ju bude behať pod 24 sekúnd.“ Záhumenská sa v tejto zime zlepšila na 60 m zo 7,81 s na 7,54, dvojstovku vlani ani nebehala. „Posun na 60 m mi až naháňa strach,“ podotkla Murková.
Hala Elán v sobotu praskala vo švíkoch. Z dobrej tisícky v hľadisku bola polovica pretekárov alebo bývalých atlétov. Prišli však aj priaznivci atletiky. Z reakcií bolo jasné, že sa chceli dozvedieť niečo o rušení tartanu na Pasienkoch. Podpisovali petíciu proti tomuto nezmyselnému kroku. Tlak verejnosti azda pohne futbalovou bohorovnosťou funkcionárov Interu. Banskobystrickí tréneri si uťahovali z bratislavských: „My k vám budeme chodiť v zime, vy k nám v lete. Prineste si ale aj motorky. Ôsma dráha je dobrá na motokros.“ Bol to smiech cez slzy.
PETER FUKATSCH
