Jana Parpalová si na pobočke helsinskej univerzity v Lahti vybrala dvojtýždňovú dovolenku, aby sa počas majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní mohla starať o slovenskú výpravu ako atašé. Bola jednou z 2000 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali pri organizácii šampionátu. Rodáčka z Liptovského Mikuláša sa pred 14 rokmi vydala do Fínska, ale srdcom zostala Slovenkou. „Vidieť to v našej domácnosti, keď hrajú proti sebe hokejisti Fínska a Slovenska. Po semifinálovom víťazstve slovenských reprezentantov 3:1 na vlaňajšom svetovom šampionáte v Petrohrade som si mohla doberať manžela Reija,“ zasmiala sa pani Parpalová, ktorá si v severskej krajine svoje meno píše aj Jaana, keďže Jana po fínsky znamená úsečka. Je matkou dvoch synov. Mimochodom, matka je po fínsky cesta.

„Fínčina nie je ľahká reč, ale dá sa zvládnuť. Pamätám sa, že keď som učila manžela po slovensky, najväčšie ťažkosti mu robilo slovo zmrzlina. Jazyk si išiel vylámať. Päť spoluhlások za sebou, to vraj nikdy nevidel. A na druhej strane ja som nevedela zvládnuť zmrzlinu po fínsky – jäätelö,“ spomínala Jana Parpalová. Teraz jej majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní znejú rovnako ako maailmanmestaruuskilpailut.

Najväčším sklamaním šampionátu zostal pre ňu doping vo fínskom tíme: „Fínsky národ to nevie pochopiť, veď jeho reprezentanti boli vždy vzorom férového prístupu v športe.“

Pani Parpalová si živo spomína aj na svetový šampionát v Lahti 1989, vtedy ako atašé mala na starosti československú výpravu. „Vtedy mi organizátori prízvukovali, aby som reprezentantov vždy načas priviedla na vyhlasovanie najlepších pretekárov. Betka Havrančíková dobehla dva razy štvrtá, na tridsiatke jej medaila ušla o vlások. Štafeta žien skončila piata. Na slávnostnom vyhlasovaní výsledkov sa zúčastňovalo šesť najlepších. Je mi smutno, že na týchto majstrovstvách mi už organizátori nemuseli pripomínať, aby som priviedla našich lyžiarov na večerný ceremoniál. Slováci boli ďaleko od stupňa víťazov,“ porovnávala slovenská rodáčka.