BRATISLAVA - Od prvého januára 2003 by malo mať Slovensko svoju vlastnú databázu DNA. Bude slúžiť na odhaľovanie zločincov, ale keďže odobranie DNA je zásahom do súkromia človeka, bude treba prijať nový zákon. Jeho návrh by mala vláda schváliť do konca tohto roku.
Vzorky sa budú odoberať predvedeným, zaisteným, nájdeným, zatknutým a obvineným osobám počas vyšetrovania trestného činu, ďalej osobám neznámej totožnosti, odsúdeným páchateľom, nezvestným osobám a takisto neidentifikovaným mŕtvolám.
Neintímna vzorka sa odoberá výterom z vnútornej strany líca alebo ju nahradí desať vlasov s korienkami. Intímna vzorka sa väčšinou nachádza na mieste činu, ide o krv, spermie alebo iné tekutiny. Osoba sa dá identifikovať aj na základe vzorky svojho prvostupňového príbuzného, čo je rodič alebo dieťa. Dôkaz DNA je na súde uznaný ako stopercentný.
Budúci rok by mali byť do rozpočtu zahrnuté peniaze na zriadenie tejto databázy. Len na jej založenie bude treba 28 miliónov korún.
Zákon ako jeden zo svojich posledných predkladal na schválenie bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor: „Je to rovnaký princíp, ako je odtlačok prsta - daktyloskopia, ale nie vždy sa na mieste činu odtlačok nájde, oveľa častejšie tam ostáva zvyšok biologického materiálu.“
Vznik databázy DNA sa dá porovnať so vznikom databázy odtlačkov prstov, ktorá u nás existuje od roku 1990: „V momente, keď sa to začalo spracúvať, sa naraz objasnilo niekoľko tisíc prípadov.“ Identifikácia je vylúčená iba u jednovaječných dvojčiat.
Vo Veľkej Británii existuje takáto databáza od roku 1995 a doteraz eviduje približne 50-tisíc vzoriek z miesta činu a pol milióna vzoriek DNA osôb. Ivor hovorí: „Keby sa začala budovať u nás, požadovaný efekt sa dostaví asi pri počte štrnásťtisíc osôb a sedemtisíc profilov z miesta činu.“ Zákon bol na jar tohto roku prijatý aj v Českej republike. Zavedenie databázy nám v rezolúcii z 25. júna 2001 odporučila aj Rada Európy. Doteraz sa u nás metóda overovania totožnosti na základe DNA používala len v špeciálnych prípadoch. (mož)
