BRATISLAVA – Veľký podiel na našich chorobách má výživa. Odborníci odhadujú, že je to 30-70 percent. Napriek tomu sme pomerne ochotní meniť stravu – k horšiemu. Prepchávame sa tučnými a masnými jedlami vediac, že nám to škodí. A namiesto toho, aby sme využívali prirodzené zdroje vitamínov, ničíme ich varením, smažením, konzervovaním.

Zmena v jedálnom lístku je vraj často len otázkou dobrej vôle, chce to iba vymeniť v kolobehu zabehaných receptov jeden-dva za nové, aspoň o trochu zdravšie.

Propagátor zdravého života Jaroslav Pížl, ktorého dlhoročným koníčkom je vonkajšia a vnútorná ekológia človeka, už dávno tvrdí, že by sme nemali devastovať plody, ktoré nám príroda sama nachystala v zdravšej forme. „Až 80-90 percent plodov a rastlín používame ako krmivo pre zvieratá. Na to, aby sme premenili rastlinné bielkoviny na živočíšne.“

Celý svet však nemusí byť vegetariánsky, dodáva Pížl. „Človek je vyslovene stavaný na prijímanie celkov. My tieto celky melieme, drvíme, rafinujeme, odšťavujeme. Namiesto, aby sme jedli priamo obilniny, konzumujeme upečenú, na prach rozomletú bielu múku, namiesto repy zase rafinovaný cukor. Prijímame z toho len tú energiu, škrob – on je však chudák už bez minerálov a vlákniny a my si kupujeme chýbajúce vitamíny v lekárni.“

Stali sme sa narkomanmi chuti. Podliehame jej, hoci vieme, že s tým ide ruka v ruke tučnota a civilizačné choroby. V skutočnosti sú to choroby ľudskej hlúposti, lebo človek vie skoro všetko, čo má robiť, aby dokázal dlho a zdravo žiť, len to nerobí.

Civilizačná kuchyňa je podľa Pížla „jedodielňa“. V priemysle prechádza každý výrobok takou technológiou, aby na jeho konci vyšiel hodnotnejší produkt. V civilizačnej kuchyni je to naopak. Výsledkom sú usmažené, uvarené, devastované produkty. Padne na to veľa energie a výsledok je negatívny, lebo často vedie k chorobám.

„Východiskom sú vysoko účinné prírodné produkty, ktoré sa treba postupne naučiť jesť v prirodzenej forme. Ale nesmieme byť bigotní. Zmeniť sa z večera do rána nie je možné.“

Výživa však potrebuje ešte ďalšie dva piliere, aby tvorila ekológiu človeka – psychiku a pohyb. Kladné naladenie sa pretavuje cez hormóny do tela a vplýva na pozitívne fungovanie orgánov. Pohyb podporuje ich čistenie.

TÁŇA RUNDESOVÁ