FOTO - ARCHÍV SME
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Čo hovorí právnička
To, že pracovná zmluva nie je písomná, neznamená, že pracovný pomer nevznikol. Pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnávateľ prideľuje zamestnancovi prácu a tento ju vykonáva.
o o o
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť:
* druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,
* miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
* deň nástupu do práce,
* mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie aj
* výplatné termíny,
* pracovný čas,
* výmeru dovolenky a
* dĺžku výpovednej doby.
Aj tieto podmienky môžu byť dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak to tak je, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj iné podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
Čo hovorí právnička
Pri uzatváraní pracovnej zmluvy je dôležité si ju dôkladne prečítať. Vzhľadom na rozšírenie zmluvnej voľnosti pracovné zmluvy už nie sú rovnaké. Zvýšenú pozornosť treba venovať tomu, ako je vymedzený druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma. Ten by nemal byť príliš široký, pretože sa tak rozširuje rozsah prác, ktoré je zamestnanec povinný vykonávať. To platí aj o mieste výkonu práce.
Mzda môže byť len dohodnutá, a to v kolektívnej alebo pracovnej zmluve, teda zmluvne. Zákonník práce vylučuje situáciu, aby zamestnanec pracoval za mzdu, ktorú mu jednostranne určí zamestnávateľ.
o o o
Skúšobná lehota
V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú lehotu, ktorá je najviac tri mesiace.
Skúšobnú lehotu nemožno predlžovať. Predlžuje sa len o čas prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad, keď je zamestnanec uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, alebo keď si zvyšuje kvalifikáciu).
Čo hovorí právnik
Skúšobná lehota sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Začiatok skúšobnej lehoty je vždy totožný so vznikom pracovného pomeru.
o o o
Čas trvania pracovného pomeru
Ak nebol v pracovnej zmluve výslovne určený čas trvania pracovného pomeru, má sa za to, že pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas.
Čo hovorí právnička
Ak pracovný pomer na čas určitý nie je dohodnutý písomne vopred, vznikne pracovný pomer na neurčitý čas.
o o o
Výpoveď
Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Čo hovorí právnička
Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.
o o o
Dôvody výpovede zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba vtedy, ak
* sa zamestnávateľ (jeho časť) ruší alebo premiestňuje,
* sa zamestnanec stane nadbytočným (predpokladom toho je písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zefektívniť prácu alebo o iných organizačných zmenách),
* zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania (pre ohrozenie touto chorobou),
* zamestnanec
- nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
- nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise,
- neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
- sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním bolo možné okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny na túto možnosť písomne upozornený).
* Ak nejde o výpoveď
- pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
- pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo
- z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer,
* zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba vtedy, ak
- zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
- zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Čo hovorí právnička
Výpovedný dôvod musí byť presne vymedzený. Ak je zamestnancovi doručená výpoveď a ten sa domnieva, že je neplatná, prvé, čo treba urobiť, je napísať zamestnávateľovi list, v ktorom (zamestnanec) uvedie dôvody neplatnosti výpovede , a požiada o ďalšie zamestnávanie. Ak zamestnávateľ trvá na skončení pracovného pomeru, jediným riešením je obrátiť sa na súd. Len ten môže rozhodnúť, že výpoveď je neplatná.
o o o
Zamestnanec alebo živnostník?
Na Slovensku pribúda živnostníkov "z donútenia", teda niekdajších zamestnancov, ktorým zamestnávatelia "odporučili" prejsť na živnosť. Na základe vlastných zistení to tvrdí predseda krajskej zložky Slovenskej živnostenskej komory v Košiciach Ervin Boháčik.
Zamestnávatelia sa k tomu podľa neho uchyľujú preto, "aby si znížili náklady". Za živnostníka zamestnávateľ totiž neplatí odvody, navyše, od januára zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu počas PN zamestnanca do 10 dní. "On im povie: Chlapci, ja vám dám o dve- tritisíc korún viac. Budete robiť to isté, len budete mať živnosť." A zamestnanci na to podľa neho pristúpia, lebo "chcú mať robotu".
Boháčik podotýka, že ide o malých zamestnávateľov. "Niekde už aj predavačky majú živnosť," hovorí. No nájdu sa aj veľké spoločnosti, napríklad štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Podľa generálneho riaditeľa Karola Vinša sa tým zvyšuje produktivita práce pracovníkov. "Vieme, čo sa stane, keď sa zamestnanec stane živnostníkom, keď sa musí starať sám o seba."
Právnička Odborového zväzu Chémia Zdena Dvoranová tvrdí, že ak ide o výkon závislej práce, zamestnávateľ nemôže od uchádzača o zamestnanie žiadať, aby sa stal živnostníkom. Ak by napriek tomu vznikol obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah, v súdnom spore by sa podľa nej mohlo preukázať, že "vznikol pracovnoprávny vzťah so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú". Dvoranová poznamenáva, že napriek veľkému výskytu týchto prípadov takýto súdny spor nepozná.
Čo hovorí Zákonník práce
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.
Čo hovorí právnička
Závislá práca je charakterizovaná osobnou závislosťou zamestnanca, ale aj ekonomickou a hospodárskou závislosťou. Charakterizuje ju podriadenosť zamestnanca pri výkone práce, povinnosť plniť pokyny zamestnávateľa v súlade s pracovnou zmluvou, zamestnanec sám nemôže rozhodovať o organizácii práce, pracovný proces riadi zamestnávateľ.
Náklady na prácu a hospodárske riziko znáša zamestnávateľ a ten nesie aj zodpovednosť. Zamestnanec nevykonáva práce v pracovnom pomere za účelom zisku, ale za odmenu, napríklad mzdu.
Občianskoprávny vzťah je založený na princípe rovnosti, ktorý nie je charakteristický pre pracovnoprávny vzťah.
Autor: joč
