FOTO - ARCHÍV TASR
Je veľa sťažností zamestnancov na zamestnávateľov?
"S podnetmi a sťažnosťami sa stretávame denne, je toho dosť."
Kde je chyba? V tom, že zamestnanci čokoľvek podpíšu a potom sú prekvapení, alebo preto, že zamestnávatelia zneužívajú svoje postavenie?
"Právna úroveň zamestnávateľov je celkovo nízka. V mnohých prípadoch však takto postupujú zo zištných dôvodov. Chcú ukracovať svojich zamestnancov a profitovať z toho. Zamestnanci tiež nie vždy poznajú právne predpisy, ale im to nemožno zazlievať. Nemôže každý poznať všetko. Až keď dôjde k nejakému skríženiu záujmov, zamestnanec zisťuje, čo podpísal."
Takže aj zamestnanci majú rezervy?
"Pre zamestnanca je dosť ťažké orientovať sa v predpisoch, legislatíva je často ťažšie čitateľná aj pre odborníkov. Zamestnanci niekedy nemajú prehľad a ani prístup k predpisom. Koľko radových občanov si kúpi Zbierku zákonov a koľko ľudí si môže zákony pozrieť na internete?"
Čo má zamestnanec robiť, keď má pocit, že zamestnávateľ ho vydiera? Má nejakú možnosť protestovať, sťažovať sa bez toho, aby mu hrozilo, že dostane výpoveď?
"To je problém. Je veľa nezamestnaných a ľudia sa nám často sťažujú, že zamestnávateľ im povedal - keď sa vám nepáči, môžete ísť, čakajú tu ďalší. Zamestnávatelia to zneužívajú a zamestnanec, aj keď pozná svoje práva, je v situácii, že ak nechce prísť o prácu, nemôže voči zamestnávateľovi nič podniknúť."
Ale ak má zamestnanec riadnu zmluvu, zamestnávateľ ho nemôže len tak vyhodiť za to, že sa ozval, prípadne sťažoval na úradoch.
"Zamestnávateľ nemusí zamestnanca vyhodiť hneď. Ale nájde si celý rad iných dôvodov, ako mu znepríjemniť prácu. Napríklad, ak mu dovtedy toleroval minútové meškanie, keď nešiel autobus, potom mu už nič neprepáči. Prípadne si vymyslí organizačné zmeny vo firme a zamestnanca prepustí. Keď sa zamestnanec znepáči, zamestnávateľ vie pripraviť taký striktný režim práce, ktorý sa nedá dodržiavať, a zamestnanec aj sám požiada o ukončenie pracovného pomeru. Ak má zamestnanec pocit, že zamestnávateľ porušuje predpisy, núti zamestnanca k niečomu, vydiera ho, môže sa obrátiť aj na Inšpektorát práce."
Možno sa na inšpektorát práce ozvať aj anonymne?
"Možno, vyšetrujeme aj anonymné podnety. Problém je, že asi len päť percent anonymných podnetov je opodstatnených. Inšpektorát práce často nemôže reálne preukázať niektoré javy, lebo sťažnosti stoja na tvrdení proti tvrdeniu."
V niektorých firmách nútia zamestnancov, aby sa stali živnostníkmi. Je to porušenie predpisov, môže sa zamestnanec proti tomu brániť?
"Takýchto podnetov máme veľa. Zamestnávatelia sa usilujú znižovať náklady. Ak zamestnávajú živnostníkov, nemusia platiť odvody do poisťovní, nemusia platiť stravné, nemusia im zabezpečovať školenia, pracovné a ochranné pomôcky a množstvo ďalších vecí. Pri sezónnych prácach sa to dá akceptovať. Lenže stretávame sa s firmami, ktoré prepustili stovky ľudí a urobili s nimi zmluvy ako so živnostníkmi, a to akceptovať nemôžeme, je to porušenie zákona."
Kde je to najviac?
"Napríklad lesné podniky prepustili svojich ľudí a vzápätí s nimi uzavreli zmluvy na základe živnosti. Pri ťažbe dreva sa firma nemusí starať, či má živnostník ochranné prostriedky, v akom stave má techniku."
Stáva sa, že inšpektori sú presvedčení o porušovaní predpisov, ale nevedia to podnikateľovi dokázať?
"Samozrejme. Keď má podnikateľ papiere v poriadku a jeden zamestnanec tvrdí, že ho napríklad vydiera, bude to jeho tvrdenie proti tvrdeniu a naši inšpektori sú v dôkaznej núdzi. Napríklad zamestnávateľ niekedy vedie dvojakú evidenciu - jednu pre kontroly a druhú svoju. Inšpektorovi predloží tú pre kontroly. Alebo keď odhalíme nelegálnu prácu, zamestnávateľ občas povie, že práve zamestnanec nastúpil, preto ešte nemá urobenú zmluvu a nie je prihlásený do poisťovní. Inšpektor dá pokutu za to, že v deň nástupu nebola pracovná zmluva, ale nemôže preukázať nelegálny pracovnoprávny vzťah."
