Na rozdiel od kňazov rímskokatolíckej cirkvi, ktorí žijú v celibáte, sú evanjelickí duchovní a duchovné často jedinými živiteľmi rodiny. Najmä na vidieku sa stáva, že jeden z manželov je nezamestnaný. Hoci všetky náklady na bývanie im hradí cirkevný zbor, farári, najmä v početných rodinách, žijú skromne. V meste sú zas vyššie požiadavky na oblečenie duchovných, kňaz je každý deň v kontakte s ľuďmi a častejšie sa zúčastňuje na spoločenských udalostiach.
Po 30 rokoch služby je plat farára okolo 8800 korún. Po odchode do dôchodku sa musí z fary do troch mesiacov odsťahovať. Zborový farár vo Zvolene Ján Podlesný je farárom 29 rokov, jeho manželka, tiež farárka, je už v dôchodku. "Ak sa porovnáme s rodinami, ktoré sú odkázané na sociálny príspevok, tak sa z toho vyžiť dá. V inej situácii sú kňazi, ktorí majú malé deti alebo ich deti ešte študujú," hovorí.
Diakonka v stredoslovenskej dedine Ladzany má päťčlennú rodinu, jeden syn študuje na vysokej škole, druhý je na vojne, jeden už má vlastnú rodinu a manžel je nezamestnaný. "Musím šetriť," hovorí Anna Gabčanová.
Cirkevný zbor má príjem iba z dobročinnosti. Z príspevkov veriacich hradí bývanie duchovných, prevádzku kostola či výchovu mládeže. Ľudia vraj dnes na cirkev prispievajú menej.
Na východnom Slovensku sa v niektorých farnostiach uvažuje, že farár zaplatí polovicu z nákladov na bývanie. "Bol by som oveľa radšej, ak by sme mali také platy, z ktorých by sme si mohli hradiť náklady na bývanie. Celkové príjmy, ktoré sú teraz veľmi nízke, by sa nám potom započítali od dôchodku," hovorí Podlesný.
O použití peňazí od veriacich rozhoduje presbyterstvo zložené z obyvateľov farnosti. V posledných rokoch riešia dilemu, či peniaze vložiť do opráv, alebo do činností pre veriacich. "Tieto peniaze investujeme do údržby budov, namiesto toho, aby sme ich investovali do ľudí," dodáva diakonka Gabčanová.
Nejeden kostol chátra a žiadny luxus nie je ani život na evanjelickej fare - chýba v nich kúrenie, nie je zavedený plyn. Opravy nehnuteľností zbory riešia pôžičkou od biskupského úradu. Zdroje na pôžičky má úrad zvnútra cirkvi alebo od spriatelených cirkví z Nemecka a Švédska. "V súčasnosti sa nerealizuje viac ako desať projektov opráv či rekonštrukcií," povedal generálny dozorca Evanjelickej cirkvi a. v. Ján Holčík.
Koncom júna sa budú evanjelici na synode (najvyšší zákonodarný a správny orgán cirkvi) zaoberať financovaním cirkvi. Jednou z tém budú aj platy duchovných.
Autor: dro
