Afganský prezident Hamíd Karzai. FOTO - ČTK/AP
Prezidentské voľby v Afganistane sú odložené. Boje v rôznych častiach krajiny, chaos v zákonoch a neschopnosť spočítať voličov priviedli afganského prezidenta Hamída Karzaja k tomu, aby oficiálne oznámil preloženie volieb z júna na september 2004. V krajine chýbajú peniaze i voliči, pribúda však zbraní a bômb.
Karzaj navrhuje, aby sa spolu s prezidentskými voľbami konali i parlamentné voľby. "Uskutočnia sa na konci mesiaca sambolu alebo na začiatku mizana (obdobie zodpovedajúce septembru v našom kalendári)," vyhlásil afganský líder.
Bezpečnostná situácia v krajine sa od konca roku 1993 opäť zhoršila. Nedávne boje medzi vládnymi jednotkami a armádou guvernéra západoafganského Herátu Ismail Chána si vyžiadali 100 ľudských životov.
Pri východných hraniciach s Pakistanom pokračuje pod velením Američanov operácia "Horská búrka", ale zatiaľ sa vodcu al-Kaidy zlikvidovať nepodarilo. Humanitárne organizácie obmedzili svoju činnosť na juhu a východe Afganistanu, kde dochádza k opakovaným útokom proti ich pracovníkom. Včera vo východoafganskom meste Chóst explodoval terorista-samovrah, keď sa mu nepodarilo priblížiť sa dostatočne k vojenskej základni. Potom na mesto dopadlo niekoľko rakiet, našťastie, nikto nezahynul. Najväčšie straty si v januári vyžiadal výbuch v juhoafganskom Kandaháre, kde zahynulo 13 osôb vrátane ôsmich detí. USA sa rozhodli doplniť svoj jedenásťtisícový kontingent o ďalších 2000 príslušníkov námornej pechoty.
Zrealizovaniu volieb bráni i organizačný zmätok a nedostatok peňazí. Kábul požaduje od zahraničných darcov 116 miliónov dolárov. Registrácia voličov sa už síce začala, ale z predpokladaných 10 miliónov osôb, ktoré majú volebné právo, je v zoznamoch uvedených zatiaľ necelých 1 300 000. Najväčšie problémy sú s registráciou žien - 80 percent z nich sú negramotné, nemajú žiadny preukaz totožnosti. Takzvaná taskara, niečo ako náš občiansky preukaz, je v odľahlých oblastiach skôr výnimočnou záležitosťou tak isto ako rodný list. Mnoho žien sa nedá fotografovať ani na dokumenty, pretože ich tvár nesmie vidieť žiadny cudzí muž. Zaregistrovať treba i vyše 2 milióny utečencov, ktorí sa od roku 2002 vrátili domov. Mnoho z nich však nemá stále bydlisko.
