Naše vzťahy ku krajinám, ktoré nie sú členmi únie, a k medzinárodným organizáciám sa po 1. máji zmenia. Každá bilaterálna dohoda, ktorú sme doteraz uzavreli, musí byť preskúmaná, či neodporuje európskym pravidlám. Vyplýva to z kapitoly Vonkajšie vzťahy, ktorá zahŕňa ekonomické a obchodné vzťahy s takzvanými tretími krajinami, vzťahy s medzinárodnými organizáciami a rozvojovú pomoc.

Ide o množstvo zmlúv. Podľa týždenníka Profit ich ministerstvo hospodárstva analyzovalo spolu 900 - 520 medzivládnych, 86 rezortných, 41 tajných a 249 multilaterálnych zmlúv uzatvorených ešte v rámci Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci. Nie každá zodpovedá európskej legislatíve, čo nám v poslednej hodnotiacej správe vyčítala aj Európska komisia.

Slovensko sa po vstupe do únie stane súčasťou vnútorného trhu, čo znamená, že vo vzťahu k tretím krajinám bude uplatňovať spoločnú obchodnú politiku únie. Budeme používať spoločný colný sadzobník, spoločne postupovať pri úpravách colných sadzieb, uzatváraní dohôd o voľnom obchode a obchodných dohôd, pri zjednocovaniu liberalizačných opatrení či opatreniach na ochranu obchodu.

Únia bude s tretími krajinami rokovať ako jeden subjekt. Mandát rokovať v mene členských krajín má Európska komisia, ktorá môže uzatvárať obchodné zmluvy a dohody s tretími krajinami tak, aby vyrokovala rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny. Váha Slovenska stúpne, ale záujmy únie nebudú vždy totožné s našimi.

Samostatne bude môcť Slovensko uzatvárať už len zmluvy o duševnom vlastníctve, o službách či spolupráci v cestovnom ruchu.

Vstupom do únie preberieme na seba všetky jej zmluvné záväzky a staneme sa zmluvnou stranou všetkých jej obchodných zmlúv. Automaticky tak budeme mať uzavretú dohodu o voľnom obchode s Mexikom a Južnou Afrikou, ktorú sme doteraz nemali.

Oblasť vonkajších vzťahov obsahuje aj rozvojovú pomoc, pričom únia je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci. Eurokomisia dáva každý rok takmer 12 miliárd na podporu hospodárskeho rozvoja, vybudovanie demokratických inštitúcií či podporu ľudských práv

Slovensko, ako aj ostatné pristupujúce krajiny dávajú zatiaľ na pomoc rozvojovým krajinám približne desatinu toho, čo štáty únie. Podľa experta Európskej komisie pre rozvojovú pomoc Marca Franca budú nové členské krajiny musieť prispievať viac. Priemer únie je teraz 0,33 percenta HDP, náš 0,04 percenta HDP. V blízkej budúcnosti by sa tieto čísla mali zvýšiť. Únia hovorí o 0,42 percenta HDP, slovenská vláda o 0,15 percent HDP už v roku 2006.

Prínosy

* uplatňovanie spoločného colného sadzobníka a jednotných nástrojov obchodnej politiky voči tretím krajinám,

* využívanie výhod zo zmluvnej základne únie s tretími krajinami.

Riziká

* delegovanie kompetencií na eurokomisiu v celom rozsahu obchodnej politiky,

* zvýšené výdavky z rozpočtu na príspevok na rozvojovú pomoc únie,

* všeobecný systém preferencií únie predstavuje väčšiu otvorenosť pre rozvojové krajiny, čo sa môže prejaviť vo zvýšení dovozu z týchto krajín.

(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)

Príspevok Slovenska na rozvojovú pomoc

Vonkajšie vzťahy únie

Spojené štáty

Napriek istému napätiu sú transatlantické vzťahy veľmi dôležitou súčasťou vonkajších vzťahov. Obchodné toky medzi úniou a Spojenými štátmi sa blížia k jednej miliarde eur denne. Okrem summitov, ktoré sú každých šesť mesiacov, sú intenzívne kontakty na všetkých úrovniach: medzi podnikateľmi, spotrebiteľmi, odbormi i ochranárskymi zväzmi a politikmi.

Rusko, východná Európa a centrálna Ázia

Hoci to nie sú kandidáti na vstup, únia buduje s Ruskom a štátmi bývalého Sovietskeho zväzu zvláštne vzťahy. Ich základom sú partnerské dohody a dohody o spolupráci v oblasti vedy, energie, dopravy či životného prostredia. Spoločne sa postupuje v boji proti zločincom, drogám a praniu špinavých peňazí. Technická pomoc únie je obsiahnutá v programe TACIS, ktorý funguje od roku 1991. Na obdobie rokov 2001 - 2006 je vyčlenených 3,14 miliardy eur.

Balkán

Od roku 1991 do roku 2006, teda za pätnásť rokov mu únia poskytne 10 miliárd eur. Odhliadnuc od vojenského nasadenia členských krajín v Bosne a Hercegovine, Kosove a Macedónsku smeruje politika únie k tomu, že tieto krajiny sa raz stanú jej členmi. Chorvátsko a Macedónsko už o vstup požiadali.

Stredomorie a Blízky východ

Cieľom je, aby sa do roku 2010 vytvorila medzi Európou a Stredomorím zóna voľného obchodu, kam by patrili aj niektoré arabské štáty a Izrael. Finančná podpora predstavuje dve miliardy ročne.

Na Blízkom východe sa únia už dávnejšie snaží nájsť politické riešenie a úzko spolupracuje s USA a Ruskom. Palestínčanom poskytuje finančnú pomoc na inšfraštruktúru a správu a OSN dáva na starostlivosť o palestínskych utečencov ročne 190 miliónov eur.