Janko tu už nie je. Odišiel a ťažko nám dá správu kam. Občas zvykol byť nezvestný, ale vždy sa pomocou dobrých ľudí a bylinkových čajov vrátil. Odteraz sa bude vracať už len v spomienkach. V legendách žil už dávno. Skôr, než sme sa spriatelili v Radošinskom naivnom divadle, kolovali o ňom zaručene vtipné historky. Kolegovia ho s chuťou napodobňovali, ale ja som ho bližšie spoznala vôbec nie ako "bohémskeho exota".
Netvrdím, že nevyzeral bohémsky a exoticky, ale chvíľami vedel byť až nudný svojou posadnutosťou a vedomosťami o..., no o všetkom, čo súviselo najmä s umením a cestovaním. V mojom súkromnom živote bol akýmsi anjelom-sprostredkovateľom a všetko, čo by som zasa chcela o jeho súkromnom živote spomenúť, sa dnes vôbec nehodí povedať. Janko bol veľmi samozrejmý človek, poznal sám seba a najmä tým bol medzi nami vari najviac výstredný. Bol svätcom najskôr iba vo sfére hudby, ale tam dokonalým. Ako panic vždy nanovo objavoval osvedčenú krásu harmónie a melódie, občas opovrhoval dobrým textom, občas zatienil hroziacu banalitu ironickým komentárom. Na jeho noty bolo, skrátka, vždy spoľahnutie.
Keď sa prvý raz objavili správy o zákernosti jeho choroby, mnohí z nás si pomysleli: Jano má na to, aby sa stal zázrak. Ten sa vylízal už z toľkých slôt a bied! Už v čase, keď som po skúsenostiach s odchodom mne drahého otca tušila, že Janko svoj pokus o zázrak prehráva, požičiavala som si od neho videopásku filmu Výstrely na Broadwayi Woodyho Allena. Janko sa na mňa viac prísne ako šibalsky pozrel a pedagogicky riekol: Vrátiť!
Nuž, nestihla som.
Kondolenčná kniha bude dnes od 10.00 h vo foyer Radošinského naivného divadla v Bratislave, smútočný obrad je o 14.00 h, po ktorom nasleduje súkromný pohreb.
Autor: DARINA ABRAHÁMOVÁ
