BRATISLAVA 28. marca (SITA) - 29. marec, deň nášho vstupu do NATO, je historický moment pre Slovensko. Pre agentúru SITA to uviedol minister zahraničia SR Eduard Kukan. "Staneme sa členom aliancie demokratických krajín, ktorá zdieľajú spoločné hodnoty," povedal Kukan. Vstup do aliancie prinesie podľa neho Slovensku nespochybniteľne záruky našej bezpečnosti, suverenity a slobodného rozvoja každého jednotlivca. Členstvo tiež umožní Slovensku podieľať sa na formovaní svetovej bezpečnostnej politiky. Pre občanov je podľa ministra dobrou správou v neposlednom rade aj to, že budeme krajinou bezpečnou pre zahraničných investorov.
Proces prípravy na členstvo SR v NATO prebiehal podľa Kukana plánovite od vytvorenia výboru PRENAME v roku 1999, kedy sa stanovili aj jasné kritériá nášho vstupu. Počas troch cyklov akčného plánu aliancia pravidelne vyhodnocovala náš pokrok v sledovaných oblastiach, čím Slovensko presvedčilo našich spojencov o svojej pripravenosti. "NATO nie je charitatívna organizácia. Aby nás tam púšťali, musia byť presvedčení, že sme pripravení dobre," uviedol. Že je tomu tak, potvrdil aj počas svojej nedávnej návštevy Bratislavy generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Dôležité pritom podľa Kukana boli tak kroky vlády po roku 1998, ako aj reforma ozbrojených síl.
Po vstupe do NATO sa bude Slovensko snažiť prispievať k súdržnosti aliancie v rámci upevňovania euroatlantických vzťahov. "Budeme apelovať na členov, aby sa rozhodnutia prijímali na základe partnerstva, nie súperenia." Hoci počet našich vojakov slúžiacich v mierových operáciách NATO sa bude zvyšovať, Slovensko chce zohrať aktívnejšiu úlohu aj v rámci misií OSN, alebo EÚ. "Je v našom záujme, aby Európska únia mala väčšiu zodpovednosť v obrane nášho kontinentu. Napriek tomu treba zabezpečiť stálu a intenzívnu komunikáciu so Spojenými štátmi, aby sa neopakovala situácia spred Iraku. Rôzne vyhlásenia jej členov pôsobili nejednotne, čo znižuje efektivitu aliancie," povedal Kukan.
Potenciálnym prínosom Slovenska môžu podľa ministra byť aj naše nedávne predvstupové skúsenosti pre balkánske krajiny a Ukrajinu, na ktoré sa v súčasnosti veľmi výrazne upiera pozornosť aliancie. "S Ukrajinou chceme udržiavať aktívny dialóg a pôsobiť na to, aby sa v nej výraznejšie presadzovali tie politické sily, ktoré majú záujem na ceste Ukrajiny do Európy a perspektívne aj do aliancie," uviedol Kukan.
Kukan sa dotkol aj témy ďalšieho rozširovania NATO. "Slovenská diplomacia vystupuje dôrazne za pokračovanie v politike otvorených dverí aliancie," vyhlásil. Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka MZV Ivana Korčoka by v ďalšom kole rozširovania pripadali do úvahy Chorvátsko, Macedónsko a Albánsko. Kukan tiež pripomenul, že napríklad Gruzínsko už svoj záujem o členstvo vyjadrilo. "Treba ale povedať, že ide o ďalekú, ďalekú budúcnosť. Na Balkáne ale chceme prispievať, vieme, že o naše skúsenosti z rozširovania už prejavili záujem," dodal.
Po vstupe Slovenska do Severoatlantickej aliancie bude podľa ministra prioritou boj proti terorizmu, posilnenie vzťahov medzi EÚ a NATO, stabilizácia Balkánu, budovanie partnerských vzťahov s Ukrajinou a Ruskom, ako aj ďalšia transformácia ozbrojených síl. "Aliancia od nás bude očakávať príspevok do Jednotiek rýchlej reakcie NATO (RRF) na zásahy v krízových oblastiach sveta," dodal Kukan.
