Ich premiéri odovzdajú vo Washingtone okolo poludnia miestneho času americkej vláde ratifikačné listiny k Severoatlantickej zmluve a od tohto momentu budú Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko riadnymi plnoprávnymi členmi NATO.
O štyri dni neskôr v piatok 2. apríla, v bruselskejcentrále aliancie slávnostne vztýčia zástavy nových členov a uskutoční sa prvé ministerské rokovanie rozšírenej 26-člennej organizácie.
Toto rozšírenie prináša do nových krajín to, čo znamená NATO. A NATO znamená záruku územnej celistvosti, vzájomnú solidaritu zakotvenú v slávnom článku č. 5, a samozrejme zo strany vstupujúcich krajín aj podporu a účasť v našich operáciách, vysvetlil TASR význam tejto udalosti generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer.
Americký veľvyslanec pri aliancii Nicholas Burns považuje prijatie siedmich krajín za jeden z najvýznamnejších okamihov histórie NATO i nových členov.
Naplní sa jeden z najväčších strategických cieľov všetkých nás v Severnej Amerike a západnej Európe od konca studenej vojny vytvoriť jednu Európu, ktorá bude celistvá, slobodná a mierová, povedal novinárom na osobitnom brífingu k rozšíreniu.
Podľa amerického analytika a špecialistu na európsku bezpečnosť Charlesa Kupchana je význam tohto rozšírenia skôr symbolický ako strategický.
Symbolicky je toto rozšírenie veľmi významné a predstavuje pokračovanie predchádzajúcej vlny prijímania bývalých komunistických krajín. Rozširuje priestor stability a demokracie ďalej smerom na východ Európy. Strategický význam je menší, keďže dnes je hlavnou otázkou boj proti terorizmu s ťažiskom na Blízkom východe, povedal pre agentúru AFP.
Analytici sa tiež zhodujú, že vojenský prínos nových členov bude mierny. Podľa neoficiálnych štatistík prispejú 190.000 vojakmi, z ktorých tri štvrtiny sú z Bulharska a Rumunska.
Americký veľvyslanec Burns však zdôrazňuje, že nie je dôležitá veľkosť krajiny či armády, ale schopnosť poskytnúť malé, pružné, pohyblivé sily, ktoré možno rýchlo nasadiť, a tie noví členovia majú a ďalej budujú.
Prijatie siedmich nových krajín posunie geografické ťažisko aliancie smerom na východ a posunie jeho hranice k niekdajšiemu hlavnému nepriateľovi Rusku.
Zaplní tiež viaceré geografické diery v mape NATO. Prijatím Slovenska sa zaplní priestor medzi Poľskom a Maďarskom, ktoré spolu s Českou republikou vstúpili už v roku 1999, keď bola SR vylúčená z politických dôvodov. Vstup Rumunska a Bulharska prepojí strednú Európu s Gréckom a Tureckom, ktoré boli doteraz geograficky izolované.
Sedmička nových členských krajín dostala pozvanie do aliancie v novembri 2002 na summite v Prahe. Členstvo v NATO znamená pre ne nové medzinárodné povinnosti, ale tiež bezpečnostné záruky, zhodujú sa na oficiálnej internetovej stránke NATO veľvyslanci týchto štátov pri aliancii.
S členstvom v aliancii prichádzajú širšie možnosti, ako vystupovať na medzinárodnej scéne tak, ako by sme bez členstva v aliancii mohli len ťažko, najmä pre menšie krajiny ako Slovensko. Členstvo v NATO znamená možnosť účinne a významne sa zapojiť do diania v európskych, euroatlantických a celkovo medzinárodných záležitostiach, hovorí slovenský veľvyslanec Igor Slobodník.
Je to plná legitimizácia nášho návratu do európskej a euroatlantickej rodiny národov, dopĺňa jeho litovský kolega Ginte Damusis. Pre Estónsko znamená NATO v prvom rade bezpečnosť, zdôrazňuje estónsky veľvyslanec Harri Tiido.
Niekoľko týždňov po vstupe do NATO 1. mája - sa päť zo siedmich krajín stane tiež členmi Európskej únie, čím sa definitívne zavŕši ich druhý hlavný zahranično-politický cieľ. Len Rumunsko a Bulharsko budú musieť čakať do roku 2007.
Po rozšírení oboch organizácií bude z 26 členských krajín NATO 19 aj v únii, čím sa v aliancii výrazne posilní európsky pilier. Skôr však geograficky, pretože názorovo sú noví členovia NATO orientovaní skôr proamericky, čo ukázala vlaňajšia iracká kríza a ich jasná podpora (snáď s výnimkou Slovinska) USA.
Rozšírenie na 26 krajín určite neuľahčí hľadanie konsenzu, ktorým aliancia rozhoduje. Šéf NATO Scheffer však nevidí potrebu systém rozhodovania meniť.
Nemyslím si, že treba zmeny. Princíp konsenzu bol vždy veľmi hodnotným a dobrým princípom, ktorý si udržal svoje aj opodstatnenie po všetkých doterajších rozšíreniach a udrží si ho aj teraz, povedal TASR.
Generálny tajomník si nemyslí, že 26 krajín a 19 krajín predstavuje zásadný rozdiel, NATO by teda malo naďalej fungovať na základe konsenzu. Konsenzus robí naše rozhodnutia silnejšími, uzavrel.
