Nová, menej liberálna verzia zákona je pripravená do parlamentu.
Do menšinovej samosprávy môže podľa platného zákona kandidovať ktokoľvek, kto zozbiera päť odporučení. Ak sa vyhlási za príslušníka národnostnej menšiny, potrebuje aj na zvolenie do riadenej miestnej samosprávy vo väčších obciach iba štvrtinu hlasov, ktoré potrebuje riadny kandidát.
Voľby zo samospráv sa konajú súčasne s komunálnymi voľbami a voliť v nich môže každý, kto prejaví záujem. Zákon vychádzal z princípu, že etnická príslušnosť každého človeka je jeho osobná vec a jej vyjadrenie vrátane volebného práva nie je nutné nejako obmedzovať.
Keďže štát samosprávy finančne podporuje, v Maďarsku sa rýchlo rozšíril "etnobiznis". Menšinové samosprávy vznikli po komunálnych voľbách v roku 2002 aj v obciach, kde o menšine nikdy nepočuli.
"Máme 100 slovenských samospráv na vidieku a 15 v rôznych obvodoch Budapešti. Asi desať percent tých vidieckych nezaložili Slováci," povedal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fúzik. "Každá samospráva dostane od ministerstva vnútra ročne vyše 700-tisíc forintov (okolo 100-tisíc korún), a má aj iné možnosti, ako získať financie," dodal na vysvetlenie.
Voľnosť systému možno zneužiť aj inak. V obci Jászladány mala maďarská väčšina roky konflikty s miestnou rómskou samosprávou. Vyriešila to tak, že do rómskej samosprávy presadila vlastných ľudí - Nerómov.
Nedostatky systému sa prejavili rýchle, nový návrh zákona o voľbách do menšinových samospráv sa však rodil pomaly. Maďarské vlády nepripisovali otázke váhu a navyše sa nemohli s menšinami dohodnúť na spôsobe, ako podvodníkov z volieb vylúčiť. Menšiny dlho odmietali riešenie, ktoré sa zdalo najjednoduchšie: aby mohli vo voľbách voliť iba tí, ktorí sú zapísaní na zvláštnom menšinovom voličskom zozname. Báli sa prípadného zneužitia zoznamov. Nakoniec ich však prijali. "Nemá alternatívu, nepodarilo sa vypracovať inú metódu," povedal Fúzik.
Podľa návrhu schváleného aj väčšinou predstaviteľov menšín najprv celoštátna samospráva vyznačí obce, kde daná menšina žije. Tam vymenuje trojčlenné výbory - tie rozhodnú, či je možné niekoho na voličský zoznam zapísať. Záujemca predloží výboru vyplnený dotazník o tom, či pozná jazyk menšiny, jej kultúru, alebo či bol aktívny v menšinovom spolku.
Ani s novou metódou však nie sú všetci spokojní. Podľa kritikov napríklad môže tento postup vedeniu samospráv umožniť, aby už dopredu z volieb vylúčila pre ňu nepríjemné osoby.
