Väčšina utečencov pochádza z Indie, Pakistanu, Bangladéša, Číny či Arménska. FOTO - AUTORKA
plotom s ostnatým drôtom. Bez peňazí, často bez dokladov, vyčerpaní a vystrašení utečenci sa tu na zopár mesiacov ocitnú v uzavretom priestore, z ktorého sa dá odísť len s policajnou eskortou. Vychádzky mimo tábora nie sú povolené.
Väčšina utečencov pochádza z Indie, Pakistanu, Bangladéša, Číny či Arménska. Mnohí utekajú z Čečenska, Iraku či Gruzínska. "Sú medzi nimi aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorých k úteku donútilo politické prenasledovanie či strach z vojen. Najčastejšie však domov opustili z ekonomických dôvodov," myslí si táborový psychológ.
Policajt nám otvára vysokú bránu, za ktorou sa prechádzajú skupinky mužov, väčšinou v erárnom oblečení. "Podľa denného harmonogramu majú teraz vychádzku muži, potom prídu na rad matky s deťmi a rodiny," vysvetľuje riaditeľ útvaru Ján Laškody.
Podľa zákona každý utečenec musí mať k dispozícii aspoň 3 metre štvorcové. Kapacita tábora je dnes 162 miest. Utečenci sú rozdelení do farebných sektorov. Modrý a červený obývajú muži, ktorých je väčšina. Biely sektor patrí matkám s deťmi a rodinám.V izbách stojí po desať až dvanásť postelí, nábytok je starý, každý kút dýcha atmosférou bývalých kasární.
Denný režim tábora sa začína ráno o šiestej a končí sa večer o desiatej povinným nočným pokojom. "Počas dňa majú presne stanovené hodiny na vychádzky pred budovou, matky s deťmi majú k dispozícii aj malé ihrisko. V budove je spoločenská miestnosť s televízorom a spoločenské hry. Utečenci môžu telefonovať. Súčasťou denného režimu je aj práca s psychológom.
Spolužitie ľudí rôznych národov a vierovyznaní nie je celkom bezproblémové. "Zo skúsenosti vieme, že nemôžeme dať vedľa seba Indov a Pakistancov a problémom sa vyhneme aj oddelením Číňanov od Vietnamcov. Vyznanie utečencov rešpektujeme. Kresťania tu slávia Vianoce, moslimovia ramadán," vysvetľuje Laškody. Podľa jeho slov doteraz k vážnejším konfliktom v tábore nedošlo. K bitke vraj došlo iba raz, keď jeden z mužov ukradol inému telefónnu kartu.
V súčasnosti v tábore pracuje 44 policajtov a 28 civilných zamestnancov. V tábore je k dispozícii lekár a zdravotná sestra, väčšina zamestnancov ovláda angličtinu či ruštinu.
"Naši ľudia sú očkovaní len proti žltačke, hoci sme tu už mali tuberkulózu, svrab, ovčie kiahne, žltačku aj AIDS a podozrenie bolo aj na maláriu," hovorí Laškody.
"Už druhý rok atakujem ústredie v Bratislave, aby nám dali financie na rekonštrukciu, a verím, že tento rok sa to už podarí. Jednou z priorít rekonštrukcie je vybudovanie osobitného vchodu do jedálne. V súčasnosti sú časti pre personál a cudzincov oddelené len závesom," konštatuje Laškody.
Podľa tunajších zamestnancov sa za úsilím získať azyl často skrýva len snaha dostať sa do otvorenejšieho azylového tábora, z ktorého možno ujsť. Z viac ako 10-tisíc migrantov, ktorí vlani požiadali o azyl, bol priznaný len jedenástim. Cieľ je jasný, ujsť a nájsť svoju zasľúbenú zem. To dokazuje aj fakt, že niektorí obyvatelia sa do sečovského tábora vrátia. "Ak ujdú a prekročia hranice, opäť ich kvalifikujú ako ilegálnych migrantov a skončia u nás," hovorí riaditeľ.
LÝDIA VEREŠČAKOVÁ
