Minulý rok po pomerne dlhšom teplom období v marci udreli jarné mrazy, ktoré silno poškodili najmä trvalky a ovocné stromy (ruže, pivónie, marhule a broskyne). Záhradkári, ktorí príliš zavčasu vysadili priesadu paradajok alebo cukiet, prípadne vysiali slnečnicu, fazuľu, uhorky, melón a kukuricu, boli prekvapení silným preriedením vzchádzajúceho porastu.

Silný jarný mráz zničil aj mnohé oslabené porasty záhradných jahôd. V tomto prípade sa nadvihla mokrá pôda a obnažené korene jahôd spálil prízemný mráz. V horských polohách, kde sú jarné mrazy bežné, by sme preto mali zakrývať pôdu na jahodovisku nástielkou z lístia, slamy alebo polyetylénovej fólie.

V súvislosti s neskorými jarnými mrazmi stúpa význam predpovede počasia. Správne varovanie umožňuje porast preventívne chrániť. Opatrenia spočívajú v zakrytí porastu prenosnými krytmi alebo priesvitnou fóliou, navŕšením nástielky z lístia, slamy, machu alebo rašeliny na vzchádzajúce trvalky, prípadne zadymovaním a postrekom kvitnúcich ovocných stromov. Nové výhonky rastlín citlivé na mráz (špargle, rebarbory, georgíny) sa môžu jednotlivo zakryť obalom alebo nádobou. Na tento účel poslúžia plastové vrecká, vrecia, staré vedrá, veľké črepníky alebo škatule z kartónu.

Priesady, letné cibuľoviny a hľuznaté rastliny by sa mali vysádzať až vtedy, keď už mrazy nehrozia. Ani teplomilnú zeleninu (fazuľu, uhorky, cukety, melóny) nesejeme skoro na jar, ale spravidla až tesne pred termínom posledných opakovaných neskorých jarných mrazov platných pre príslušný región. Vyvarujeme sa tak hrozbe opakovanej sejby alebo vysádzania teplomilných rastlín.

Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.