Bratislavčanka Natália D. dosiahla dôchodkový vek minulý rok, pracovala však ako právnička a práce sa ešte nechce vzdať. O dôchodok však požiadala. "Som rada, že je takýto zákon, nechám štátu peniaze, keď ich môžem dostávať? A navyše, netratí ani zamestnávateľ, ktorý za mňa nemusí platiť niektoré odvody." Podľa nej nový zákon systém "stransparentnil" - dôchodcovia už nemusia pracovať načierno, alebo na meno niekoho iného. Dnes sa im oplatí pracovať oficiálne a firme sa zas oplatí ich zamestnávať.

Sociálna poisťovňa od začiatku roka zaevidovala viac ako 20-tisíc žiadostí o dôchodok. Vyše šesťtisíc z nich poslali ľudia, ktorí dosiahli dôchodkový vek už v minulom období. Ak ďalej nepretržite pracovali až do konca minulého roka, majú nárok na výhodné zvýšenie dôchodku. Osobitne sa im vypočíta dôchodok, na ktorý mali nárok v čase, keď dosiahli dôchodkový vek, potom sa im vypočíta dôchodok za "nadsluhujúce" roky a súčet týchto súm sa za každých "nadrobených" 30 dní zvýši o pol percenta.

Z množstva žiadostí už dostali rozhodnutia o dôchodkoch asi tritisícky ľudí, desiatkam z nich vypočítala poisťovňa viac ako 20-tisícové dôchodky. "Najvyšší dôchodok doteraz bol 33-tisíc korún, máme však aj rozhodnutia o 25-, 27- či 28-tisícových dôchodkoch. Spravidla ide o vysokoškolských profesorov, predsedov senátov na súdoch, vedeckých pracovníkov," hovorí riaditeľ František Halmeš. Takéto vysoké dôchodky môžu dostať ľudia, ktorí "nadsluhujú" aspoň sedem rokov a v čase, keď dosiahli dôchodkový vek zarábali aspoň dvojnásobok vtedajšej priemernej mzdy.

Ako však hovorí Rudolf Križan z úseku dôchodkového zabezpečenia, všetci, ktorí pracovali ďalej aj po dosiahnutí dôchodkového veku dostanú dôchodky vyššie, akoby mali v starom systéme, ale iba ak pracovali bez prerušenia do konca minulého roka. Rozhodnutie je podľa riaditeľa Michala Horvátha, už len "otázka životnej filozofie", nadsluhujúci dôchodca sa musí rozhodnúť či preferuje vyšší dôchodok, no s rizikom, že ho bude poberať krátko, alebo relatívne nižší dôchodok, s tým, že si ho bude užívať dlhšie.

Najviac žiadostí, takmer 10-tisíc, ktoré Sociálna poisťovňa eviduje, sú však žiadosti o predčasné dôchodky. Žiadajú ich najmä ľudia, ktorí krátko pred dôchodkom prišli o prácu a nevidia šancu opäť sa zamestnať. Poberateľom predčasných dôchodkov sa za každých 30 dní, ktoré im ešte zostávajú do dôchodkového veku, dôchodok znižuje o 0,5 percenta. Od znižovania je oslobodený iba ten, kto nepožiadal o podporu v nezamestnanosti a platil poistenie v nezamestnanosti.

Zásada dôchodok alebo zárobok sa ďalej neuplatňuje ani pri invalidných a čiastočných invalidných dôchodcoch, no iba vtedy, ak už Sociálna poisťovňa prehodnotila ich postihnutie podľa nového zákona. "Podľa informácií od pobočiek sú ľudia, ktorí dokonca sami požiadali o prehodnotenie, aby mohli popri poberaní invalidného dôchodku aj pracovať," tvrdí Halmeš.

Čo je výhodnejšie - pracovať a poberať pritom dôchodok, alebo požiadať o dôchodok neskôr?

Podľa nového zákona bude mať aj občan, ktorý pracuje a zároveň poberá dôchodok, nárok na zvýšenie dôchodku, a to tak, že po zániku poistenia sa mu k sume dovtedy vyplácaného starobného dôchodku pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu, ktorý nasleduje po zániku dôchodkového poistenia (po skončení zamestnania). To znamená, že ak budete pracovať a zároveň poberať dôchodok, ten sa vám bude ďalej zvyšovať, ale nie v takej miere, ako keby ste pracovali a dôchodok nepoberali. Ak by ste dôchodok nepoberali, zvýšenie by bolo vyššie. Do úvahy by sa bral súčet všetkých, nielen polovice, osobných mzdových bodov a navyše, suma dôchodku by sa ešte za každých 30 dní zamestnania zvyšovala o 0,5 percenta.

Ako je to so zvyšovaním dôchodku pre tých, ktorí dovŕšili dôchodkový vek ešte v starom systéme, no ďalej pracujú a ešte o dôchodok nepožiadali?

Týmto občanom sa prepočíta dôchodok podľa oboch právnych predpisov a zarátajú sa zvýšenia. Podľa starého zákona - ak občan dôchodok nepoberá, je to 1,5 % za každých 90 dní (6 % za 360 dní) odpracovaných po vzniku nároku na dôchodok. Podľa nového zákona bude mať "nadsluhujúci" občan, ktorý nepoberal dôchodok, nárok na dve zvýšenia. Najprv sa mu k vypočítanej sume dôchodku podľa nového zákona pripočíta suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma dôchodku sa potom ešte zvýši o 0,5 % za každých 30 dní poistenia, ktoré získal po vzniku nároku na dôchodok. Občanovi sa prizná dôchodok podľa výhodnejšieho výpočtu.

Manžel mal ísť do dôchodku v marci 2004, termín sa predlžuje o deväť mesiacov. Je nezamestnaný, podporu vyčerpal, uvažovali sme, že požiadame o predčasný dôchodok, pretože sme čítali, že ako nezamestnanému sa mu nebude strhávať pol percenta za každý mesiac predčasného dôchodku. Je to pravda?

Kto je nezamestnaný a chce ísť do predčasného dôchodku bez toho, aby sa mu dôchodok krátil, nesmie o podporu požiadať. Kto o ňu požiada, stráca nárok na odpustenie zrážok o pol percenta z dôchodku za každý mesiac až do dovŕšenia dôchodkového veku. Ak by nezamestnaný požiadal o predčasný dôchodok v roku 2004 a nepožiadal o podporu, na ktorú by mal nárok, ak bol v ostatných štyroch rokoch aspoň tri roky zamestnaný a platil si poistenie v nezamestnanosti, pri predčasnom dôchodku by sa mu pol percenta za každých 30 dní za týchto šesť mesiacov nekrátilo. Ak platil poistenie v nezamestnanosti sedem rokov nepretržite do 31. decembra 2003, teda bol počas siedmich rokov stále zamestnaný, neznižoval by sa mu predčasný dôchodok o pol percenta 12 mesiacov.

V poslednej prílohe o práci popri dôchodku ste uviedli, že ako dôchodkyňa mám nárok na odpočítateľnú položku, alebo aspoň na jej časť. Zarábam popri dôchodku 4700 korún, na výplatnej páske mi zamestnávateľ strháva odvody aj preddavky na daň, ale neuplatňuje mi odpočítateľnú položku. Porušuje zákon?

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva dôchodcu mu odpočítateľnú položku zúčtuje aj na konci roka, pri koncoročnom zúčtovaní. Pracujúci dôchodcovia si nemôžu svoj daňový základ (zisk alebo mzdu po zaplatení odvodov) znížiť o celú nezdaniteľnú sumu ako občania v produktívnom veku. Musia si od nej odpočítať výšku svojho dôchodku. V tomto roku je nezdaniteľný základ dane stanovený na 80 832 korún. Dôchodca, ktorého súčet dôchodkov za celý rok bude menší ako táto suma bude mať pri koncoročnom zúčtovaní určite preplatok, ktorý sa mu vráti.

Ak dôchodca živí nezamestnaného partnera, ktorý ešte nie je v dôchodkovom veku, vtedy si môže ročný daňový základ znížiť o celých 80832 korún. Ak manželka alebo manžel príjem má, ale je nižší ako 80832 korún ročne, penzista si zníži daňový základ o príslušný rozdiel.

Pracujúci dôchodca nestráca nárok na daňový bonus 400 korún mesačne za každé vyživované dieťa. (Sociálna poisťovňa a SME)

Ako môžu dôchodcovia legálne pracovať

Okrem "klasického" pracovného pomeru (na neurčitý čas alebo na určitú lehotu) a živnosti sú tri (legálne) spôsoby, ako si dôchodcovia môžu zarobiť.

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

* Ide o pracovný pomer v kratšom časovom rozsahu, ako je zamestnávateľom určený týždenný pracovný čas (najviac 40 hodín týždenne).

* Pracujúci na kratší pracovný čas je v rovnakom postavení ako ten, kto pracuje na plný úväzok. Má nárok na dovolenku, stravovanie či na náhradu mzdy pri prekážkach v práci (napríklad keď daruje krv). Zamestnávateľ zaňho plní odvodovú povinnosť.

* Zamestnanec, pracujúci menej ako 20 hodín týždenne, je oproti "typickému" zamestnancovi v istej nevýhode. Zamestnávateľ mu totiž môže dať výpoveď aj bez uvedenia dôvodu a ani na to nepotrebuje súhlas zástupcov zamestnancov. Aj z tohto pracovného pomeru zamestnávateľ plní odvodovú povinnosť.

Domácky zamestnanec

* Domáckym zamestnancom je fyzická osoba, ktorá nepracuje na pracovisku zamestnávateľa, ale doma alebo inom dohodnutom mieste a v pracovnom čase, ktorý si sama rozvrhuje.

* Domácky zamestnanec, na rozdiel od "továrenského" zamestnanca, nemá pri dôležitých osobných prekážkach v práci nárok na náhradu mzdy, iba keď umrie jeho rodinný príslušník. Nepatrí mu ani mzda za prácu nadčas či zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

Dohoda o vykonaní práce

* Dohodu zamestnávateľ môže uzatvoriť, len ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom a ktorej výkon v pracovnom pomere by preňho bol neúčelný alebo nehospodárny.

* Dohodu možno uzatvoriť, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy) nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce.

* Dohoda nezakladá nárok na dovolenku ani na náhradu mzdy pri prekážkach v práci.

* Zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 percenta z vymeriavacieho základu, ktorým je v tomto prípade odmena za vykonanú prácu.

(joč)

Odvody

Dôchodca, ktorý pracuje popri poberaní dôchodku, je oslobodený od platenia odvodov na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Človek, ktorý dosiahol dôchodkový vek, no o dôchodok nepožiadal, je oslobodený od platenia invalidného poistenia - nemusí ho platiť ani on, ani jeho zamestnávateľ. V tomto prípade však treba platiť poistenie v nezamestnanosti (percento zamestnávateľ, percento zamestnanec).

Ak pracuje dôchodca ako zamestnanec a súčasne poberá dôchodok:

Zamestnávateľ za dôchodcu platí:

Ak pracuje dôchodca ako samostatne zárobkovo činná osoba:

Zárobok a dôchodok

Práca popri predčasnom dôchodku

Kto požiada o predčasný dôchodok, má dôchodok istým spôsobom krátený. (Za každých 30 dní sa mu skracuje o 0,5 percenta. Aby sa však vôbec priznal, musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima, teda dnes 5053 korún).

Ak dôchodca popri poberaní predčasného dôchodku ďalej pracuje a odvádza poistné, po skončení pracovného pomeru sa výška dôchodku prepočíta. Dôchodca však získa iba časť nárokov, za obdobie, keď pracoval.

Práca popri starobnom dôchodku

Pracujúci dôchodca platí starobné poistenie, po skončení pracovného pomeru sa mu k dôchodku pripočíta časť nárokov za obdobie, keď ďalej pracoval.

Práca bez poberania dôchodku

"Nadsluhujúcemu" dôchodcovi sa vypočíta dôchodok, aký by získal v čase, keď dosiahol dôchodkový vek. Táto suma sa zvýši o časť nárokov za obdobie, ktoré odpracoval po dosiahnutí dôchodkového veku. Takýto dôchodok sa ešte zvýši o 0,5 percenta za každých 30 dní poistenia po dosiahnutí dôchodkového veku.

Práca popri invalidnom dôchodku

Doteraz mohol čiastočný invalidný dôchodca o dôchodok prísť, ak pracoval a zarábal viac, ako dovoľoval zákon. Invalidný dôchodca mohol pracovať iba mimoriadne - ak tomu bolo prispôsobené pracovisko. Ak začal pracovať, posudkový lekár skúmal, či sa jeho zdravotný stav tak zlepšil, že má naďalej nárok na invalidný dôchodok. Od januára sa obmedzenia pracovať pre čiastočných aj plných invalidných dôchodcov rušia, ale až vtedy, keď bude prehodnotený ich zdravotný stav a teda aj nárok na invalidný dôchodok, podľa nového zákona.

Pracujúce vdovy a vdovci

Doteraz sa vdovský dôchodok krátil, ak vdova pracovala. Takéto obmedzenie sa ruší. Vdovy, ktorým sa dôchodok doteraz pre prácu krátil, musia však Sociálnu poisťovňu požiadať o "uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku". Stačí poslať obyčajný list na adresu: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava. V liste treba uviesť rodné číslo žiadateľa a adresu bydliska.

Ani vdovecký dôchodok nie je krátený, ak vdovec zarába. (haj)