ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Iveta mu to dlho tolerovala, v poslednom čase jej však prekáža najmä jeho zvyšujúca sa agresivita pod vplyvom alkoholu. Myslí si, že manžel by sa mal začať liečiť, ale on tvrdí, že nie je žiadny alkoholik.
Máte alebo mali ste aj vy v rodine podobný problém? Ako ste ho riešili? - spýtali sme sa internetových čitateľov.
Alkoholizmus sa dá zvládnuť, ale len vtedy, ak to alkoholik chce. Musí zmeniť myslenie. Ja som prestal z jedného dňa na druhý, lebo som sa zľakol vážnych zdravotných následkov, ktoré sa už začali hlásiť o slovo. A tak som sa zaťal. Nebolo to jednoduché, ale po čase som zistil, že môžem byť na seba hrdý, že som zvíťazil sám nad sebou bez pomoci iných. Pevná vôľa, hľadanie nového životného zmyslu, láska k rodine - to mi pomohlo.
Rozhodne viem, že žiť s alkoholikom je strašné. Klamal som svojich najbližších, pil som potajomky, skrýval som si alkohol, kde sa len dalo. Deťom som vždy niečo sľúbil, ale skoro nikdy nesplnil, lebo mojím jediným cieľom bolo, ako si udržať hladinu alkoholu. Keď som ju mal, bolo všetko na chvíľu dobré, zrazu sa mi prestali triasť ruky, chvieť telo. Horšie to už bolo potom. Stával sa zo mňa agresívny človek voči manželke, deťom, človek, ktorému utekal život pomedzi prsty.
Teraz, keď som za tým (štvrtý rok nepijem), sa cítim skvelo, kvalita života je o sto percent vyššia, mám radosť zo svojej rodiny, lebo mám konečne chuť sa im venovať, a oni zo mňa.
Je fakt, že v spoločnosti vyzerám čudne, vlastne všetci okolo pijú. Či už symbolicky, málo alebo neustále. Vyriešil som to tak, že na oslavách pijem maximálne nealkoholické pivo. Vyzerá to ako alkohol, a tak sa aspoň na mňa všetci nedívajú ako na čudáka.
Každá žena by mala zvážiť, či zostane s alkoholikom. Ak nie je schopný ísť sa liečiť na túto chorobu, je to pre partnera varovný signál, pretože s pribúdajúcim časom sa to všetko len zhoršuje.
A ešte niečo. Každé pravidelné požívanie alkoholu, vrátane piva, aj v malých možstvách, je stupeň alkoholizmu, a treba sa len modliť, aby sa dávky nezvyšovali. Držím palce všetkým, ktorí chcú prestať a niečo pre to robia.
m
Opíšem svoju skúsenosť, možno to niekomu pomôže. Sám som absolvoval protialkoholické liečenie, a poviem vám, chytil som možno posledný vlak, lebo som bol už v štádiu dobrovoľnej samovraždy alkoholom.
Liečenie bolo ambulantné. Dvakrát týždenne počas jedného roka som chodil na tabletku antabusu. Bolo to anonymné, vie o tom iba úzky okruh rodiny a známych. Som hrdý, že som to dokázal. Keď som tam išiel prvýkrát, bol som psychicky úplne na dne, nebol som schopný zájsť tam sám a povedať, čo chcem. Pomohla mi manželka, ktorá išla so mnou.
S odstupom šiestich rokov môžem povedať, že celý proces nie je len o pevnej vôli. Je to psychológia. Ak sa to podarí, pozitíva prevyšujú nad negatívami.
Aké sú pozitíva? Čisté svedomie, viem dodržať slovo, deti si ma vážia, cítim sa OK.
Negatíva? Stal sa zo mňa pesimista, vidím zblízka veci, pred ktorými som si alkoholom zakrýval oči, v spoločnosti som strnulý. Nie som to ja.
Tiež som si dlho nahováral, že mňa sa to netýka, že to mám pod kontrolou, až zrazu som nevládal ani kričať o pomoc.
m
Mala som otca alkoholika, pre ktorého som bola jediná dcérenka na svete, jediná osoba, ktorú miloval, a ani to ho nepresvedčilo. Nakoniec zomrel, bol opitý a spadol. Zamrzol v zime.
m
Môj otec nepil veľa, nebol agresívny, ale pil neustále, prakticky každý deň. Bol slušný, to áno, bol to taký skrytý pijan. Nikomu vlastne neubližoval, iba svojej žene - mojej mame. Tá sa s tým nikdy nezmierila a nikdy mu to nezabudla vyčítať. Nehádali sa, to nie, iba všade bolo cítiť, keď sme šli na nejaké oslavy (máme obrovsky rozvetvenú rodinu), že sa mama bojí, aby otec zase nepil. Liečenie? Nepripadalo do úvahy, pretože čo by len povedali ľudia na dedine, že otec je na liečení. Veď to by bola hanba aj pred farárom, a to predsa na malej dedine nejde. Tak to mama tíško trpí.
m
Môjho otca - alkoholika - rodina niekoľkokrát donútila ísť na liečenie. Výsledok? Neustále recidívy. Nepomohlo vyhrážanie ani ultimáta.
Jedno príslovie hovorí: koňa môžeš doviesť k vedru s vodou, ale nemôžeš ho prinútiť, aby sa napil. Rovnako alkoholika môžeš dotlačiť na liečenie (keď ohrozuje ostatných aj proti jeho vôli), ale nemôžeš ho prinútiť, aby sa liečiť chcel. Musí sa v ňom niečo zlomiť. Musí nájsť sám pre seba dôvody, prečo je pitie zlé a ako obmedzuje život jemu i ostatným. Žiaľ, pod vplyvom alkoholu, keď je potlačená sebakritika, je takéto precitnutie veľmi ťažké a prichádza pomaly (ak vôbec).
