Dostať sa do celosvetového výberu dizajnérskych škôl, v ktorých sa majú zrodiť najlepšie koncepcie novodobých domácich spotrebičov, sa našim študentom podarilo vďaka projektu Domácnosť ako otvorený priestor. "Táto téma ponúkala veľkú možnosť experimentovať," hovorí Ferdinand Chrenka. "Design sa rodil pomaly, z množstva slov. Ateliér dýchal detailami o rodičovských vzťahoch, stereotypoch domácnosti, výchove detí, homosexuálnych partnerstvách, nájomných bytoch, kultúre bývania, feminizme, fetišizme, snobstve. Bola to príjemná hra, pri ktorej sme sa o mladých opäť čosi dozvedeli."

Na katedre dizajnu bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení je rušno. Beží tu svetový projekt Design laboratory a v týchto dňoch sa odovzdávajú prvé štúdie, podľa ktorých budú v priebehu desiatich týždňov vznikať koncepcie domácich spotrebičov. Študenti pracujú pod vedením vedúceho Ateliéru industrial designu docenta FERDINANDA CHRENKU.

Ako ste nadviazali medzinárodnú spoluprácu v tomto projekte?

" Minulý rok som robil kurátora nemeckej výstavy Electroluxu v Bratislave - volala sa Od rumple po mikročip. Táto renomovaná firma sa totiž usiluje vyniknúť v konkurencii tým, že kladie dôraz aj na svoju tradíciu. Predstavuje špičkové veci, počnúc starými spotrebičmi až po vízie. Počas reinštalácie výstavy mi napadlo urobiť projekt, ktorý by zaujal mojich študentov. V rámci prvého kontaktu som navrhol tému Domácnosť ako slobodný priestor, a zabralo to. Práve na základe realizovaných projektov nás vybrali do celosvetovej súťaže. Zastupujeme česko-slovenský tím spolu s pražskou UMPRUM-kou a jej pobočkou v Zlíne."

Čo si mali študenti pod danou témou predstaviť?

" Asi toľko: ako sa vyvíjajú technológie, tak sa vyvíja aj štruktúra rodiny. Už sa nenosí štýl dobrých mamičiek, ktoré trávia väčšinu času pri sporáku, a správnych tatkov, ktorí zarábajú peniaze. Ženy chodia do práce, často sú to úspešné podnikateľky, a naopak, muži preberajú na seba aj domáce práce. Objavili sa nové fenomény - ľudia, ktorí žijú 'singl', či homosexuálne páry. Celá sociálna štruktúra prešla zmenami. V tomto smere ma veľmi zaujala práca našej asistentky Silvie Jokelovej, ktorá sa venovala vzťahu žien k dizajnu. Mapuje v nej časy, keď dizajnérky-ženy v podstate neexistovali. Dnes tvoria väčšinu môjho ateliéru. Táto téma nás inšpirovala. Najprv sme sa venovali vzťahom, až potom produktom. Svoje prvé myšlienky sme konfrontovali s pedagógom Vladimírom Burčíkom študentmi psychológie na Filozofickej fakulte UK, ktorí sa zaoberajú aj psychológiou dizajnu. Vznikli zaujímavé práce."

V čom sa odlišuje myslenie dizajnérky a dizajnéra?

" To som sa pokúšal zistiť aj ja, ale exaktne odpovedať neviem, posúdiť sa dajú iba konkrétne výsledky."

V dizajnérskych dielňach sa rodí veľa vecí, ktoré v obchodnej sieti možno zaujmú svojím nápaditým vzhľadom, a pritom spĺňajú iba jednoduchý účel. Nemáte občas pocit, že je to mrhanie materiálom?

" Nikto ľudí nenúti, aby si kupovali, čo nechcú. Rozhodnutie je na nich."

Ako u nás reagujeme na tlaky nadnárodných firiem, ktoré určujú vkusové normy?

" Mnohé takéto firmy majú zmapované reálie krajín a dokážu sa im svojimi produktmi prispôsobiť. No sú krajiny, ktoré takýto pokrok odmietajú. My medzi ne nepatríme. Ekológiu, zdravý životný štýl, dobrý dizajn a peknú architektúru dnes často berieme ako nové a cudzie hodnoty, hoci sme ich tu predtým mali. Okrem toho u nás neexistuje ani miera hodnôt, založená na kvalite. Keď máme peniaze, potrebujeme sa nimi čo najviac pochváliť."

Ako spolupracujete s firmami?

" Výrobcovia bývajú často zahraniční partneri, takže keď chcem nadviazať nejaký kontakt, darí sa to skôr cez obchodnú skupinu, ktorá tu zastupuje nejakú zahraničnú značku. Sú to dlhé hodiny hľadania vhodných ľudí. Takto som napríklad našiel kontakt na firmu Compaq, v súčasnosti HP, ktorá nám pomohla zrealizovať tému 'Inšpirácia technológiou' - v nej sme navrhovali prenosné počítače. Niekedy nás však firmy sami oslovia, úspešne sme už spolupracovali s Volkswagenom, Ikeou, s firmami Sandrik - Bendorf či Uni-light."

Čo okrem finančnej podpory vám firmy poskytujú?

" Študenti sa vďaka nim učia robiť v reálnych vzťahoch a technológiách."

Sú študentské dizajnérske projekty realizovateľné aj v praxi?

" To je práve otázka tejto spolupráce. Povinnosťou každého študenta je spraviť rešerš a myšlienku vedieť posunúť ďalej tak, aby bola originálna a kreatívna. V každom prípade návrhy našich študentov, či už reálne alebo virtuálne, sú modely, ktorým nechýba veľa k tomu, aby boli funkčné."

Súčasťou projektov je aj prezentácia. Môže sa stať, že dobrý nápad nie je uznaný, lebo si ho študent nevie obhájiť?

" Určite. A keď ho nevie obhájiť, získa menej bodov a má nižšie známky. Pri každej príležitosti študentov upozorňujem, že v živote sa uživia, len ak budú vedieť svoje schopnosti 'predať'. O pozornosť bojujú aj pomocou portfólií, ktoré musia zaujať."

Napokon sa však vždy až v praxi ukáže, ako produkt funguje, nie?

" Realita v praxi je trochu iná, ak máme technológiu danú, a iná, keď tvoríme len na akademickej pôde. Niektoré veci sa robia naplno - príde výrobca a povie, že má záujem o konkrétny produkt. Napríklad u nás navrhnutý music box sa práve začína vyrábať a už dlhší čas sa vyrábajú prietokové ohrievače, vytvorené v spolupráci s mojím ateliérom."

Koľko školských projektov sa môže ujať v praxi?

" Cieľom školy nie je nahradiť prax, ale prostredníctvom spolupráce s výrobcami pripraviť študenta do reality."

Je to pre vás hra, alebo to beriete vážne?

" Samozrejme, že to beriem vážne."

Ako sa študuje na dizajne?

" Okrem priemyselného dizajnu máme ešte ateliéry transport designu a produkt designu. Študenti majú kreditné štúdium, môžu si ateliér vybrať a štúdium postaviť podľa seba. Každý semester môžu prestupovať, čím sa ponuka pre nich rozširuje. Takto sú do istej miery aj spoluzodpovední za svoje vzdelanie. Hodnotení sú v kreditnom systéme. Štúdium v mojom ateliéri je rozdelené do troch časových rovín: inšpirácia minulosťou, dizajn a realita, dizajn a budúcnosť."

Koľko dizajnérov u nás ročne vychováme? Majú sa ako uplatniť?

" Na Slovensku sa učí dizajn na viacerých školách. U nás končí ročne asi desať-dvanásť študentov. Pokiaľ viem, všetci moji sa uchytili dobre."

Domácnosť budúcnosti v rukách slovenských dizajnérov

Študenti ateliéru industrial designu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sa spolu s kolegami z ôsmich významných svetových univerzít zapojili do druhého ročníka projektu spoločnosti Electrolux pod názvom Design Laboratory. Ich cieľom bude vytvoriť dizajn domáceho spotrebiča, ktorý uspokojí požiadavky ľudí v blízkej budúcnosti. Zástupcovia spoločnosti spolu s odborníkmi v oblasti dizajnu vyberú v rámci česko-slovenského kola najlepšie práce, ktoré postúpia do koncoročného celosvetového finále v New Yorku.

V tomto roku študenti pracujú na spotrebičoch v štyroch kategóriách: varenie, pranie, chladenie a umývanie riadu. Predpokladom toho, aby vystihli potreby budúcich spotrebiteľov, je dokonalé zvládnutie dôležitých informácií. Len tak sa z domácich spotrebičov môžu stať pomocníci, ktorí ich oslobodia od domácich prác. Nemenej dôležitým kritériom je výnimočný dizajn.

FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

A ARCHÍV VŠVU