Šéf zahraničnej politiky únie Javier Solana (vpravo) víta na summite v Bruseli tureckého premiéra Tayyipa Erdogana (uprostred) a jeho ministra zahraničia Abdullaha Gula (vľavo). FOTO - REUTERS
Summit Európskej únie v Bruseli rieši, ako sa brániť proti teroristom. Zlepšenie ekonomiky bude musieť počkaťLídri rozšírenej Európskej únie sa včera v Bruseli stretli na summite, ktorý sa mal pôvodne sústrediť na to, ako z únie spraviť najvýkonnejšiu ekonomiku sveta. Dva týždne po Madride však musia riešiť, ako z únie spraviť bezpečnejšie miesto. Únia sa tiež viac priblížila k dohode o ústave.
Lídrov čakali na večerných rokovaniach dokumenty s protiteroristickou stratégiou. Vypracovali ju ministri vnútra, spravodlivosti a doplnili šéfovia diplomacií. Obsahuje nové prvky aj také, ktoré únia schválila už po 11. septembri, ale nie vždy uplatnila v praxi. Ide o viacero ustanovení od jednotného európskeho zatykača, cez vymenovanie nového koordinátora pre boj s terorizmom až po klauzulu solidarity.
Slovenský premiér Dzurinda ju považuje za politicky najsilnejšie posolstvo stratégie. Solidarita je súčasťou návrhu európskej ústavy a znamená, že členovia sú povinní poskytnúť pomoc vrátane vojenskej štátu únie, ktorý napadol alebo ohrozuje terorizmus.
Podľa Dzurindu však v stratégii chýba zmienka o Amerike, ktorá má v boji s terorizmom skúsenosti a nič nehovorí o NATO.
Hoci stratégia boja proti terorizmu je prioritou a všetci hovoria o jej potrebe, analytik BBC v Bruseli William Horsley si myslí, že nebude jednoduché presvedčiť európske krajiny, aby si vymieňali citlivé informácie. Ďalší problém je, že členské štáty majú rozdielne predstavy o formách odpovede teroristom, ale aj o postoji k moslimským menšinám.
Včera večer sa na chodbách Európskej rady optimisticky hovorilo o možnosti prielomu v otázke európskej ústavy. Poľský šéf diplomacie Wlodzimier Cimoszewicz po prvý raz naznačil, že Poľsko je ochotné pristúpiť aj na systém dvojitej väčšiny. Poľsko však bude chcieť rokovať o detailoch. V nasledujúcich týždňoch sa teda bude zrejme rokovať o číslach a percentách.
Očakáva sa, že lídri by sa na summite mohli dohodnúť o tom, že sa obnoví medzivládna konferencia, na ktorej by mali prijať európsku ústavu. Pre úniu by bolo veľmi pozitívne, keby to bolo ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni. Niektoré krajiny, najmä Veľká Británia, sa však obávajú, že voľby by sa potom stali akýmsi referendom o ústave, čo by bolo nepríjemné najmä pre premiéra Blaira. Britská verejnosť totiž euroústavou nie je nadšená.
JANA MIKUŠOVÁ, Brusel
