Ingrid, 2000 FOTO - ANDREAS H. BITESNICH
Jeho súčasnú výstavu vo viedenskom Kunsthause vidí denne okolo osemsto ľudí, čo je na fotografiu mimoriadne číslo. Art director nemeckého magazínu Stern Tom Jacobi o ňom napísal, že patrí k fotografom veľkej budúcnosti. Už dnes je však Rakúšan ANDREAS H. BITESNICH (1964) celebritou vo svete najmä erotickej fotografie. V strede záujmu je ľudské telo, ale medzi kolekciou sto-dvadsiatich fotografií sa nachádzajú aj reportážnejšie snímky z jeho ciest po svete.
Občas sa hovorí, že téma ľudského tela je vyčerpaná. Vo svojich fotografiách tvrdíte opak. Prečo?
"Pretože pri pohľade na ľudské telo objavujem nové cesty. Mýlia sa tí, ktorí tvrdia, že táto téma je vyčerpaná. Každý človek je totiž výnimočný, a preto budú existovať vždy nové pohľady."
Platí to aj pre vás?
"Snažím sa o to. Ľudské telo je pre mňa neustálou výzvou."
Mnohé vaše fotografie idú až na hranu erotiky. Myslíte si, že ľudia sú pri nich vzrušení?
"Pre mňa je dôležitá hocijaká reakcia diváka. Nezáleží, o akú emóciu ide. Ak je ňou vzrušenie, fajn. Ak dobrý pocit, ešte lepšie."
A keď je ňou nesúhlas?
"Naučil som sa počúvať názory ľudí. Ak je kritika dobre mienená, rád o nej popremýšľam. Samozrejme, radšej sledujem ľudí, ktorí z mojej výstavy odchádzajú v dobrej nálade. A tých je, myslím, väčšina."
Vaše akty pripomínajú sochy. Bola to vedomá inšpirácia?
"Už som počul toto prirovnanie, ale rozhodne nie je tento dojem plánovaný. Ide o výsledok môjho pocitu. Vidím určitý obraz, chcem ho zachytiť a dať mu život."
Ste náročný na svoje modely?
"Ak chceme prísť k výsledku, ktorý by nás oboch uspokojil, musíme sa aj trochu natrápiť. Ale tyran určite nie som."
Ako sa odlišuje fotografovanie muža a ženy?
"Nijako. Dokonca nevidím ani rozdiel, či fotím ľudské telo, alebo krajinu. Nerozhoduje predmet. Mám rád každú fotografiu a každej dávam rovnakú vášeň."
V posledných rokoch pracujete s farebnou fotografiou. Čiernobiely svet sa stal úzky?
"Spočiatku som tvarom tela vytváral grafickú linku na pozadí, a preto mi pre vtedajšie kompozície vyhovovala čiernobiela fotografia. Neskôr som hľadal svetlo, ktoré by postavy ešte viac modelovalo. Výraz som našiel vo farbe a zatiaľ to ide."
Čo je dobrá fotografia?
"Je to výsledok reakcie diváka. Ak reakcia nie je, fotografia nemá zmysel."
K fotografii ste prišli ako autodidakt. Nebol to hendikep?
"Školy nie sú niekedy podstatné. Veľa som sa priučil ako asistent v časopise o módnej fotografii v Miláne. Tam som sa vlastne odrazil k vlastnému foteniu."
Je pravda, že ste istý čas dokonca predávali elektrospotrebiče?
"Áno, bolo to koncom osemdesiatych rokov. Viedol som dvojaký život. Cez deň som bol obchodný cestujúci, v noci som sa zatváral do tmavej komory. Asi pred pätnástimi rokmi sa mi podarilo čosi predať a založil som si štúdio."
Začínali ste v módnej fotografii, neskôr ste sa preorientovali na akty. Bola tam menšia konkurencia?
"Je to istá výhoda, pretože v móde je veľká tlačenica. Moje fotografie sú však často využívané v módnych časopisoch, takže ja sa k tej móde vždy nejako dostanem. Samozrejme, stále sledujem vývoj okolo seba, pretože ustrnutie vo vlastnom svete by bolo to najhoršie."
Patríte k úspešným ľuďom. Čo pre vás znamená sláva?
"Ak ste úspešný, stávate sa nezávislejším a môžete robiť obrázky, ktoré sám chcete. Umenie niekedy nie je také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Aj mňa sprevádzajú pochybnosti. Eventuálny úspech je potom slobodou v živote a prekryje aj občasné trápenie."
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Viedeň
