
Monografia o bin Ládinovi je na frankfurtskom veľtrhu v strede záujmu. FOTO - REUTERS
kú príchuť.
„Ak aj víkend bude podobný ako prvé dva dni, tak zaznamenáme asi najnižšiu historickú návštevnosť,“ hovorí riaditeľ frankfurtského veľtrhu Lorenzo Rudolf a unavene si zloží okuliare. „Vedeli sme, že napätie zasiahne aj nás, ale že až s takou intenzitou, to sme neočakávali ani v nočných morách. No nič, nejako to dotiahneme do konca, len nech nám tu nič nevybuchne.“
Do Frankfurtu prišlo o dvesto vystavovateľov menej ako minulý rok, stánky Spojených štátov a Veľkej Británie vyzerajú ako boxer po tvrdom údere - ticho, pokoj, bez veľtrhového vírenia. Do Frankfurtu neprišla takmer nijaká výraznejšia osobnosť angloamerickej literatúry. Česť zachraňujú len nemeckí spisovatelia, ktorí prišli do Frankfurtu vo zvýšenom počte, a Gréci predstavujúci sa ako ústredná téma veľtrhu. Najsledovanejšie boli knihy o islame. Monografia Usáma bin Ládin od nemecko-amerického autorského tandemu Michaela Pohly a Khalid Duran, ktorú vydali pred dvoma týždňami, sa už predala v stotisícovom náklade.
„Keď sme boli pred dvoma rokmi ústrednou témou my, dýchalo sa tu voľnejšie,“ spomína maďarský spisovateľ Péter Esterházy, ktorý prišiel do Frankfurtu prezentovať knihu Harmonia Caelestis, čerstvo preloženú knihu do nemčiny. „Cítiť, že so svetom čosi nie je v poriadku. Kde sa pozriem, len strach a neistota. Dobre, že ma aj na toalete nekontrolujú. Kdesi nastal skrat a my sme to neustriehli.“
Efektivita miliónových investícií do novej podoby knižného veľtrhu vo Frankfurte vyšumela hore komínom. Len málokto sa zamýšľa nad ideovou progresivitou a množstvom podnetných tém, či nad zjednodušením veľtrhovej orientácie. Každý chce mať tento veľtrh čím skôr za sebou. Zvýšené bezpečnostné opatrenia vyvolávajú nervozitu. Dámy sa musia po vstupe do areálu zaobísť bez pilníčkov na nechty, páni zase bez príručných nožíkov.
Takmer všetky hlavné udalosti veľtrhu sa krútia okolo terorizmu a morálnej očisty človeka.
„Možno aj preto boli príspevky v otváracom ceremoniáli trochu emotívnejšie,“ vysvetľuje Rudolf. „Nie je nám osud sveta ľahostajný. Len by som bol radšej, keby sme v budúcnosti riešili príjemnejšie záležitosti. Keby som bol kráľom Richardom zo Shakespeara, zakričal by som: Dám kráľovstvo za úsmev na tvárach ľudí.“
Autor: ĽUDO PETRÁNSKYFrankfurt nad Mohanom