Názov Modrý album Mekyho Žbirku znie ako modré či ružové obdobia u maliarov. Nič zásadné sa však nedeje, to len Meky nemal čas vyjsť zo štúdia ani na Karlov most, aby sa odfotografoval. Fotograf musel ísť za ním a so sebou si vzal modré pozadie. Okrem toho: „Je to najdlhšie nahrávaný album. Teraz som dostal účet za štúdio a ešte sa spamätávam,“ hovorí v rozhovore MEKY ŽBIRKA.

Na platni sa vraj experimentovalo so zvukom a nástrojmi. Ako prebiehalo jej nahrávanie?

„Do štúdia som producentom dával najjednoduchšie demoverzie, len základné akordy. Keď som chcel niečo povedať, rukami som si zakryl ústa a zdržal sa. Potom som bol prekvapený, keď som odovzdal pesničku Kvôli tebe a zrazu som počúval reggae. Od mamy som sa však naučil: nikdy sa nerozhodni len tak halabala, daj si čaj. Tak som si ho dal a povedal chlapcom - zajtra sa rozhodnem. David Koller, ktorý mi prišiel bubnovať, tiež prispel radami z pozadia.“

Spojitostí s ľuďmi okolo kapely Lucie je viac - rovnaké štúdio, zvukár, ale hlavne - pesnička Jediná, ktorú ste urobili kapele Wanastowi Vjecy. Prečo aj u vás?

„Producent ju dostal ako demo a nevedel, že už niekde existuje. Výsledný aranž ma príjemne prekvapil a iná podoba skladby ma zlákala. Volal som aj Róbertovi Kodymovi, či súhlasí, bol v pohode. Zdalo sa mi vtipné dať do zátvorky Slovak version.“

Kto sa chcel na kom priživiť?

„Tieto veci sa dejú odjakživa. Na to mám priveľa vedomostí a viem, že už Beatles dali Rolling Stones pesničku I Wanna Be Your Man a potom ju nahrali sami.“

Kto je ten neznámy ženský hlas na platni?

„Marta. Rozmýšľali sme v štúdiu, kto by mohol naspievať česko-slovenský text Kamila Peteraja - neviem, či Kamil niekedy niečo v češtine písal - a napadlo mi, že to naspieva niekto, koho nik nepozná. Keď som to spätne počúval, povedal som si: áno, toto je spev bez manierov. Ako keď Miloš Forman obsadí do roly neherca.“

Pätnásť skladieb na albume je dosť, a to ste ešte nahrávali v New Yorku. Čo je s tým materiálom?

„Ten sa tam ani nedostal. Nahrával som s Bradleyim Straightonom, ktorého som išiel len pozrieť, či by mi neporadil s albumom, a on ma hneď vzal do štúdia. Vznikli zvláštne snímky, ktoré by som chcel vydať osobitne aj s vecami z Hamburgu.“

Nahrávate s ľuďmi v svetových metropolách - je to jednoduché?

„Nahrávanie v iných mestách je inšpiratívne. Možnosť dostať sa k tomu existuje, treba len niekoho poznať. Najväčšou chybou je uzatvárať sa do tých zvláštnych klubov zvaných slovenská či česká scéna. Doma by sa človek stal machrom a v Hamburgu nik nevie, kto som, veď je to také osviežujúce!“

Členovia slovenskej kapely Modus sa stali pomaly legendami bez ohľadu na to, čo dnes naozaj robia a či ešte hrajú. Viete, kde sa končí legenda a kde sa začína skutočný Meky, aký je dnes?

„To neviem. Možno ak sa bude jedného dňa hodnotiť, budem vedieť povedať, kedy som bol v akej situácii, ako som hral. Vnímam dve éry: do roku 1976, keď sme fungovali s Modusom, a potom, keď s nami začala spievať Marika Gombitová. Odvtedy mám pocit, akoby som šiel v jednom vlaku, len si presadám do iných vozňov. Začal som písať vlastné piesne a mením spoluhráčov.“

Potrebujete si ešte ventilovať depresie, ako na starom albume Nemoderný chalan?

„K tomu som mal vždy sklony, nie som len happy. Na každý album odvtedy som dal nejakú depku. Len blázon by sa stále usmieval.“

Na Slovensku sa objavujete často len na akciách ako Miss alebo Slávik, kvôli ktorým nahráte napríklad novú pieseň s Marikou Gombitovou. Tieto kšefty vám neuberajú na vlastnom pocite hodnoty?

„Rozhodne nemôžem považovať za kšeft to, keď sa pre Miss Slovensko napíše skladba. Nepatrím k žiadnej agentúre. Keď prídem s akustickou gitarou alebo s ďalším gitaristom, beriem to ako výzvu zahrať si naživo. Nemám finančnú nutnosť, aby som musel chodiť po akciách, ale keďže som desať rokov nevystupoval s kapelou, je to možnosť, ako sa udržať pripravený na koncertnú šnúru.“

Ste na scéne už viac ako dvadsať rokov, neberte to v zlom, ale kde je Mekymu koniec?

„Neviem, ale nerád by som sa rúhal, lebo nevieme, čo nás čaká zajtra. Stále mi napadajú pesničky a tento album ma ešte viac nakopol. Nechcem vás strašiť, ale minule som si len tak vzal gitaru a hneď som ju odložil, lebo mi začala napadať pesnička.“