PREŠOV – Rusínska obroda od svojho vzniku pred desiatimi rokmi bojuje o zriadenie samostatného rusínskeho vysielania v Slovenskom rozhlase. Doterajšie aktivity vrátane petície adresovanej Úradu vlády SR, pod ktorú sa podpísalo 2 500 občanov, ostávajú bez ohlasu.
„Súčasné vysielanie je urážkou nielen Rusínov, ale aj Ukrajincov. Nie je predsa mysliteľné, aby sa redaktor pýtal v ukrajinčine a respondent odpovedal po rusínsky. Trváme na tom, aby sme mali vlastné vysielanie,“ povedala pre SME tajomníčka Rusínskej obrody v Prešove Anna Kuzmiaková.
Podľa Kuzmiakovej vedenie Slovenského rozhlasu dalo prísľub, že po kodifikácii rusínskeho jazyka, ktorý považuje za materinský 50-tisíc občanov žijúcich na Slovensku, sa situácia zmení: „Nič sa nezmenilo. Vyskúšali sme všetky možnosti. Obrátili sme sa na Výbor pre občianske a ľudské práva, podporili nás aj niektorí poslanci, napriek tomu ostalo len pri sľuboch. Vydávame vlastné noviny, knihy, učebnice, len s rozhlasom nevieme pohnúť. Máme pocit, že jeho vedenie nemá záujem ju riešiť.“
Šéfredaktor Hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove Vojtech Bačo odmieta obvinenia. Ako uviedol, v štruktúre vysielania je viac ako polovica vysielacieho času venovaného Rusínom a Ukrajincom v rusínčine.
Podľa Bača vytvorenie samostatného rusínskeho vysielania by bolo v rozpore so zákonom o Slovenskom rozhlase. „Rešpektujem právo Rusínov na vysielanie v materinskom jazyku. My však vysielame pre šesť národnostných menšín žijúcich na Slovensku a ani jedna z nich nemá samostatné štúdio či redakciu. Keby sa však novelizoval spomínaný zákon, bez problémov ho môžeme zriadiť,“ pripustil Bača.
Problémami spojenými so zriadením samostatného vysielania sa budú dnes v Prešove zaoberať delegáti 7. snemu Rusínskej obrody. „Zrejme ešte počkáme na Svetový kongres Rusínov v Prahe a ešte raz sa obrátime na vládu Slovenskej republiky. Keď sa nič nevyrieši, sme odhodlaní sťažovať sa v Štrasburgu,“povedala Kuzmiaková.
MIKULÁŠ JESENSKÝ
