nom plece pri pleci.
Francúzsko ostalo pri verbálnej podpore. Jeho vojenská úloha je prakticky rovnocenná desiatkam ďalších amerických spojencov. Po začiatku náletov na Afganistan však prišla nová požiadavka USA. Paríž teraz skúma možnosti, ako by sa mohol priamo vojensky zapojiť do operácie.
V politickej rovine Francúzsko jednoznačne podporuje boj vedený Washingtonom. Ani teraz ale neustúpilo zo svojej pozície nezávislej medzinárodnej politiky.
Premiér Lionel Jospin sľúbil, že bude s parlamentom konzultovať všetky formy vojenskej účasti. Chirac pred týždňom pripravoval Francúzov na konkrétnu vojenskú misiu. Doteraz zostalo len pri otvorení vzdušného priestoru, nasadení jednej fregaty a tankovacej lode, ktoré poskytujú americkému loďstvu v Indickom oceáne logistickú podporu. Do akcie sa mal zapojiť aj neznámy počet výzvedných agentov na území kontrolovanom afganskou opozičnou Severnou alianciou. V masívnejšej vojenskej účasti Parížu nebránia politické dôvody. Je to skôr žalostný stav francúzskej armády.
Francúzsko už roky škrtí rozpočet na obranu. „Myslím, že Američania veľmi dobre vedeli, že nemáme dostatok peňazí, aby sme sa zapojili do akcie,“ povedal bývalý dôstojník francúzskej armády Jacques Lanxade.
Už dlho sa uvažuje o použití francúzskych zvláštnych jednotiek, ktoré sa pýšia aspoň takou povesťou ako britský zásahový oddiel SAS. Francúzske oddiely sú však podľa armádnych zdrojov „vyťažené“ - hlavne na Balkáne. Pomoc by neznamenala ani lietadlová loď Charlesa de Gaulla, ktorú bývalý prezident Valéry Giscard d‘Estaing nedávno nazval „polovičnou“. Do akcie sa nemôže zapojiť do konca novembra - až vtedy sa na nej skončí potrebná údržba.
Francúzske stíhačky Mirage rozmiestnené v africkom Džibuti by mohli doletieť do Strednej Ázie po doplnení paliva vo vzduchu - v Afganistane však prakticky nemá zmysel nasadzovať lietadlá na boj vo vzduchu. (kl, reuters)
