Herečka Monika Hilmerová zatiaľ býva v dvojgarsónke v Bratislave. Hoci jej veľmi prirástla k srdcu a do jej prestavby investovala veľa času, peňazí a najmä energie, sníva o tom, že raz bude bývať v hlinenom dome, plnom slnka a ľudí, uprostred prírody niekde pri Bratislave. S nádychom záhadnosti hovorí, že jej sen sa možno splní skôr, ako dúfa.

» Stavaním hlinených domov sa zaoberajú váš otec aj brat. Preto ste sa rozhodli práve pre takýto domček?

Je v tom trochu osobného - bude pre mňa krásne bývať v dome, ktorý postaví môj otec a brat. Aj keby hlinené domy nestavali, asi by som sa rozhodla práve pre takýto typ domu. Veľmi blízke sú mi ekologické postupy, a to stavby z nepálenej hliny umožňujú. Neničia prostredie, pracuje sa s hlinou, s prírodným materiálom - aj keď sa do nej dávajú rôzne prímesi. Bývanie v hlinenom dome prináša pre človeka komfort a pod-mienky, ktoré sa nedosahujú pri stavbách z bežných stavebných materiálov. Je to úplne iný pocit, keď do neho vojdete - v lete je v ňom príjemný chládok, v zime sa ľahko vykúri a dom po celý rok "dýcha". S hlineným materiálom sa dajú ľahšie dosiahnuť oblé tvary, ktoré mám veľmi rada. A z hliny môžete postaviť aj klasickú stavbu, ktorá navonok vôbec nepre-zrádza, z čoho je vybudovaná.

» Ako presne by mal váš domček vyzerať a kedy ho plánujete začať stavať?

Keďže takmer všetko, o čom snívam, sa mi zatiaľ plní, verím, že aj toto sa mi podarí. Možno aj skôr, ako si predstavujem. Snívam o hlinenom dome, ktorý by mal strechu využitú ako záhradu. Na streche by teda bola tráva. Je to pre mňa krásna predstava. Chcem využívať aj solárnu energiu.

Viem, že brat aj otec sa budú vedieť s mojou predstavou domu pekne pohrať. Asi hlavne otec, ktorého nechám, nech to celé vymyslí. Verím, že ak bude všetko podľa jeho predstáv, bude to najlepšie, čo môže byť."

» Aká je vlastne cena hlineného domu? Je lacnejší či drahší než dom z bežného stavebného mate-riálu?

Samotné stavebné murivo výrazne neovplyvní celkové náklady stavby. Tu ide predovšetkým o ekológiu a vlastnosti, ktoré nepálená hlina má. Cenový rozdiel nemusí byť veľký a hlinený dom môže byť dokonca aj drahší. Všetko závisí od toho, aké má človek na bývanie nároky.

» Chcete začať so stavaním už teraz, alebo počkáte, kým si založíte rodinu?

Je to do veľkej miery otázka financií, ale neviem, možno začnem stavať skôr, ako si začnem zakladať rodinu. Ak si začnem (smiech)... Možno začnem stavať aj v dohľadnom čase.

» Momentálne bývate v dvojgarsónke v Bratislave. S bývaním ste vraj veľmi spokojná.

Svoj byt mám veľmi rada. Je mojou oázou, kde stojí čas. Keď doň vojdem, mám pocit, že som trocha vystúpila z reality, ktorá je za dverami. Ale stále vnímam, že je to byt, čiže keď chcem ísť do prírody, musím sadnúť do auta a niekam sa odviezť. Som rada, že v Bratislave sú Karpaty, pretože často chodím do lesa. Ak nemám cez deň čas, tak pokojne chodím aj v noci, neprekáža mi to. Prírodu potrebujem.

» V noci?! Nebojíte sa?

Myslím, že človek by sa mal báť skôr v meste ako v lese. Ak by niekto chcel číhať za stromom, aj by zamrzol, kým by sa niekoho dočkal. Ak už na niekoho majú zálusk, tak ho ľahšie nájdu v meste. V lese sú hlavne zvieratá a to sú úplne iné bytosti ako ľudia, ich sa netreba báť, ony sa boja nás. Niekedy fantázia, samozrejme, pracuje (smiech), ale viac sa bojím v meste, ako v lese."

» Na čo budete klásť v dome dôraz, na kuchyňu či obývačku?

Chcem ich spojiť. Predovšetkým však chcem byť v prírode, pri lese, tak, že keď vyjdem z domu, už som v lese. Malo by to byť niekde pri Bratislave, aby som mohla dochádzať do práce. Dôležité pre mňa je aj slnko, dom musí byť slnečný. A aby tam bol pokoj, mala som svoje súkromie, ale zároveň, aby som nebola na úplnej samote. Teraz mám pocit, že zadávam ponuku realitnej kancelárii, aby mi taký pozemok našla! (smiech) Mám to vymyslené, uvidíme, ako to dopadne. Všetko nasvedčuje tomu, že by to mohlo byť v krátkom čase zrealizované.

» S výstavbou domčeka sa bude spájať iste veľa "chlapskej" práce. Neobávate sa jej?

Nie. Hrubú stavbu nechám na otca a brata, tam ťažko s niečím pomôžem. Ale inak ma baví všetko, ak by som na to mala čas a nemusela príliš škrtiť financie. Veľmi rada si vytváram hniezdočko. Aj keď som budovala svoj byt, tak som si urobila väčšinu vecí sama. Teda, nie že by som ich sama urobila ručne, ale sama som si všetko vybehala: zháňanie robotníkov, prerábanie, navrhovanie úplne iných alternatív, a hlavne (!) dozeranie, aby to bolo tak, ako som si vymyslela... Prerábanie bytu bola jedna veľ-ká epizóda v mojom živote. Pomaly mám pocit, že si už môžem založiť stavebnú firmu na rekonštrukcie bytov. Občas došlo k naozaj bizarným situáciám.

» Asi máte na mysli klasické výroky mnohých remeselníkov typu: ,,To je dobré, že tá kachlička je nakrivo, to tak má byť!" Prípadne: ,,To umývadlo neprehadzujte, je to tak dobré..."

(Smiech) Presne tak! Zažila som naozaj hrozné situácie, ale nechcem o tom hovoriť, aby si to prečítali v novinách, nech sa s tým vyrovnajú sami.

» Takže máte s remeselníkmi skôr zlé, ako dobré skúsenosti?

Natrafila som aj na svetlé výnimky, ale s väčšinou remeselníkov som mala skôr problémy. Hlavne s tým, ako niektorí myslia. Strašne v nich cítim následky socializmu... "však to je dobré, nejako sa to urobí"... ,,panička, nechajte to na nás, my vieme ako..." Myslím si, že pre človeka je najlepšie, ak niečo robí, aby dal do svojej práce úplne všetko a urobil ju najlepšie, ako vie. Lebo potom mu to môže dať radosť a cíti odozvu od druhých. Keď sa veci urobia, len aby boli urobené, vidno to na nich a je to strata času. Je mi ľúto ľudí, ktorí majú takýto prístup, lebo práca im asi veľa nedáva. Ale nebudem to posudzovať... Aj keď som to vlastne už posúdila... (smiech).

» Aký štýl zariadenia uprednostňujete? Chladný - sklo, mramor alebo niečo moderné?

Mám rada teplo a svetlo, teplé farby. Mám rada rustikálny, ale aj moderný štýl. Záleží, v akom duchu je zariadený celý byt či dom. Mám rada, keď sa veci nebijú, ale krásne dopĺňajú. Nemusí byť vždy všetko úplne vymyslené a dokonalé. Páči sa mi, keď nie je všetko nalinajkované - isté chybičky krásy dodajú domovu šmrnc. Keď som sa zariaďovala, niektoré línie som zámerne porušila a byt hneď dostal tú právu "vôňu". Ale páči sa mi aj moderné zariadenie, ale nie každé - musí byť útulné, nie studené a sterilné.

» Starožitnosť?

Starožitnosti obľubujem, ale tiež s mierou, domov nesmie byť pregýčovaný, prečančaný. Skôr inklinujem k starému, ako k novému nábytku. Ale veľa závisí od toho, ako dom vyzerá, čo poskytuje.

» Hovorili ste, že niektoré veci si rada robíte v byte aj sama. Urobili ste si napríklad nejakú sošku, vankúšik, záves?

Nič také nemám. Ale plánujem namaľovať obraz. Pre mňa je veľmi citlivé, čo je na stene zavesené a veľmi, veľmi dlho trvá, kým nejakú stenu zaplním obrazom. Hoci mám obrazy rada, už to, že si ich prenesiem k sebe do bytu, že ich tam mám stále a mám sa na ne pozerať, je pre mňa citlivá záležitosť. Rozmýšľam, že namaľujem obraz sama. Nemám síce veľké nadanie, ale ide mi o pocit. Ak sa mi podarí zachytiť to, čo je vo mne konštantné, tak mi nebude prekážať, keď bude takýto obraz konštantne visieť na stene (smiech). Aj keď bude nedokonalý.

» Vráťme sa ešte raz k domu. Koľko plánujete izieb?

Nechcem veľký dom, skôr menší. Ale poznám prípady, keď ľudia chceli malý domček a pri vymýšľaní projektu pridali ešte tuto izbu, tam garáž... A zrazu im projekt narástol na dvojnásobok. Snáď sa mi to nestane. V každom prípade by som chcela mať veľkú obývačku, ktorá by bola spojená s kuchyňou.

» Kozub?

To je samozrejmé! A páčilo by sa mi, keby tam bol trochu vyšší strop, páčia sa mi galérie - ale na tom netrvám. Určite by som chcela, aby bola obývačka veľká, aby v nej v pohode mohlo byť klavírne krídlo, hudobné nástroje, aby sa v nej mohlo stretávať veľa ľudí. Malo by to byť srdce domu, kde ľudia žijú, stretávajú sa, kde môže byť každý sám a zároveň s ostatnými. Tak akosi si predstavujem svoje bývanie. n

Ďakujeme predajni Twigi v Bratislave za poskytnutie svojich priestorov na fotografovanie.