Kto čakal, že dve vlaňajšie playoffové prekvapenia - Anaheim Mighty Ducks a Minnesota Wild - budú v tejto sezóne pokračovať vo výborných výkonoch a výsledkoch, nedočkal sa. Tradícia prekvapujúcich rýchlych vzostupov a rovnako rýchlych pádov pokračuje.
Pády finalistov
Ak vezmeme za príklad 90. roky minulého storočia a tri sezóny od roku 2000, objavíme zaujímavý fakt: všetky kluby, ktoré sa do finále Stanleyho pohára dostali nečakane a proti papierovým predpokladom (Chicago, Los Angeles, Vancouver, Florida, Washington, Buffalo, Carolina, Anaheim), neudržali v nasledujúcej sezóne (sezónach) tempo. Tri kluby (Los Angeles 1993, Washington 1998, Carolina 2002) sa po senzačnej účasti vo finále nedostali hneď v nasledujúcej sezóne ani do play off (Kings dokonca štyrikrát za sebou). Florida sa po účasti vo finále (1996) na druhý rok síce do play off dostala, ale odvtedy (s výnimkou roku 2000) tam už nehrala ani raz. O niečo pomalšie spadli na kratší či dlhší čas mimo play off po účasti vo finále Buffalo (1999) a Vancouver (1994). Špecifickým je prípad Chicaga (1992) a Rangers (víťaz Stanleyho pohára 1994), kde sa po finále v podstate začalo vari najťažšie obdobie v histórii týchto dvoch klubov zo zakladateľskej šestky, charakteristické najdlhšími šnúrami neúčastí v play off, ktoré v podstate trvajú dodnes.
K. o. pred vstupom do ringu
S vysokou pravdepodobnosťou bude v tejto "tradícii" v tejto sezóne pokračovať aj Anaheim Mighty Ducks, vlaňajší senzačný finalista. Bodová strata káčerov na poslednú postupovú priečku je príliš veľká, navyše, na rozdiel od Edmontonu, ktorý sa výhrou nad Sharks v nedeľu viac-menej nečakane vrátil do súboja o play off, káčeri nie sú v takej forme, aby mali na dobrý finiš. A to napriek tomu, že v nedeľu nakládli Detroitu osem gólov. Toľko nenastrieľali v jednom zápase od januára 1998. Skrátka, nie je to dobrá sezóna.
Hovorí sa, že zlý začiatok, dobrý koniec, ale v prípade káčerov to v tejto sezóne neplatí. Ako začali, tak zrejme aj skončia. A začali úplne nanič - prehrali päť úvodných zápasov, z toho dvakrát na nulu. Finalista pohára dostal vlastne knokaut ešte skôr, než poriadne vstúpil do ringu. Takéto ťažké zakopnutie už na štarte sa zle dobieha, najmä ak začne pracovať psychika. Odzrkadlilo sa to hlavne na forme kľúčového muža vlaňajšieho úspechu, brankára J. S. Giguereho. Z gólmana, ktorý mal hlavný podiel na postupe káčerov do finále, zostala v tejto sezóne iba polovica, ba niekedy ešte menej. Mnohokrát bol veľmi neistý, dostal lacné góly, skrátka, typická ukážka bolenia hlavy po ťažkej oslave. Giguerove výkonostné výkyvy vystupujú do popredia o to výraznejšie, o čo hrá obrana káčerov paradoxne na celkom dobrej úrovni. Na opory zadných radov z vlaňajška, ako sú Carney, Salei, Havelid a Višnevskij nie je až tak veľa sťažností.
Problém s obrancami
Problém bol však s výpadkom dvoch kľúčových zadákov Mighty Ducks Ozoliňšom a Sauerom. Sandis Ozoliňš nehral dlho pre zranenie a na ľad sa vrátil iba pred pár dňami, očividne neskoro. Kurt Sauer, talentovaný obranca defenzívneho typu, začal výkonnostne stagnovať. Ponuku z Colorada na výmenu za Martina Škoulu preto vedenie káčerov rado akceptovalo.
Z uvedeného teda vyplýva, že hlavný problém káčerov tejto sezóne je útok. Iba dva kluby Západnej konferencie dali menej gólov než Anaheim, pričom v Pacifickej divízii dal aj posledný Phoenix (do pondelka 22. marca) o sedem gólov viac. Kľúčová výmena v útoku, kde Karyiu nahradil Fiodorov (plus Prospal), nepriniesla očakávaný výsledok. Fiodorov sa s mužstvom dlho zžíval. Prvý gól v novom drese dal až v siedmom zápase, pričom diery troch až piatich duelov bez gólu boli pravidlom. Dnes je situácia iná (v posledných desiatich zápasoch mal jedenásť bodov za osem gólov a tri prihrávky), ale to už káčerom zrejme veľmi nepomôže. Oproti vlaňajšku (83 bodov) je to rozhodne za očakávaním.
Podobne sú na tom v porovnaní s vlaňajškom aj ostatní kľúčoví útočníci mužstva: Prospal (-29 bodov), Sýkora (-9) a Rucchin (-19). Sklamaním je najmä výkon Václava Prospala, ktorý v novom drese po prestupe z Tampy dal za prvé tri mesiace iba šesť gólov. Aj teraz ťahá šnúru desiatich zápasov bez gólu. Keďže ostatní útočníci ako Pahlsson, Krog a McDonald nepatria k ostrostrelcom, jednoducho takýto výpadok nemá kto nahradiť. Sklamaním je aj výkon mladých ruských útočníkov Čistova a Smirnova, ktorí sa vlani ukazovali vo výbornom svetle.
Semifinalista iba dohráva
Minnesota Wild síce vlani do finále Stanleyho pohára nedošla, ale svojím výkonom, keď vyradila ťažkých favoritov Colorado a Vancouver, nabudila do tejto sezóny vysoké očakávania. Nijaké pokračovanie vlaňajška sa však nekoná. Zmluvné dišputy s Gáboríkom, Dupuisom a Ronningom ťažko poznamenali úvod sezóny (iba jedno víťazstvo v prvých siedmich zápasoch) a mužstvo sa z toho už nevymotalo. Odchody Žoltoka, Bombardira, Dowda a B. Browna (ale aj Hendricksona a Marshalla z nižších súťaží) pred marcovou uzávierkou prestupov jasne signalizujú, že Wild menia káder a túto sezónu už iba dohrávajú. Na ľade sa začali objavovať nové či menej ošúchané mená ako Wallin, Michálek, Burns, Wanvig, Henry, Veilleux, ktorí majú šancu stať sa základom nového tímu.
Autor: Igor Otčenáš (Autor je spisovateľ a hokejový publicista)
