júna končia.
Rodičia, pedagógovia aj zástupcovia obcí a miest majú príležitosť rozhodnúť, kto bude najbližších päť rokov sedieť na stoličke šéfa ich školy. Túto právomoc im dáva rada školy, fungovanie mnohých rád má však od ideálu ďaleko. "Stretávame sa s formálnymi radami i s radami, ktoré tlačia riaditeľa k múru. Ale aj s riaditeľmi, ktorí nechcú, či nevedia akceptovať existenciu rady. Ani jeden z týchto extrémov nepovažujem za šťastný a tvorivý," hovorí predseda územnej školskej rady v Trenčíne Marián Puček.
Podľa neho by rada školy mala byť orgánom, ktorý pomáha vedeniu školy a podporuje ho v jeho činnosti. "Mal by to byť akýsi priateľský kritik - orgán, ktorý rozšíri okruh ľudí, čo sú so školou nejako spätí."
Rodičom sa však do členstva v radách škôl nechce, majú dosť povinností inde. "Prosím vás, prihláste sa niekto, niekoho do rady musíme napísať," prosila rodičov začiatkom roka učiteľka v jednej bratislavskej škole. Neprihlásil sa nik. Až na priamu výzvu napokon jedna z mamičiek neochotne prikývla.
Podľa Juraja Smatanu, učiteľa na Gymnáziu v Považskej Bystrici a člena OZ Reforma školstva je veľká škoda, že rodičia nevyužívajú šancu, ktorú im členstvo v radách školy ponúka. "Rodičia v nich majú pomerne silnú pozíciu - tri miesta, čiže viac než učitelia! A pritom bývajú slabo informovaní o dianí v škole a ovplyvniteľní obavami o 'osud' svojich detí."
Dodáva, že je často na umení predsedu, prípadne iného člena rady, prebudiť a motivovať ostatných k práci.
Okruh problémov, ku ktorým sa môže rada školy vyjadriť, je pritom široký. Dáva záväzné stanovisko k voľbe riaditeľa, môže tiež podať návrh na jeho odvolanie. Podieľa sa na rozhodovaní o tom, kto bude riaditeľom, na čo sa použijú peniaze z rozpočtu, či akým smerom sa škola bude ďalej vyvíjať. Vyjadriť sa môže aj k otázke, koľko žiakov škola prijme, prípadne ako sa upravia učebné plány.
"Možnosť spolupodieľať sa na rozhodovaní o dianí v školstve považujem za významnú šancu. Treba ju však vedieť využiť," hovorí J. Smatana. (sr)
