Väčšina slovenských nemocníc však sídli v starých budovách a detské oddelenia nie sú prispôsobené na to, aby v nich mohli byť okrem detských pacientov aj matky. Zdravotnícky personál navyše hovorí, že precitlivené a vystrašené matky môžu robiť problémy.
"Je to dvojsečná zbraň - matka chorého dieťaťa je niekedy príliš úzkostlivá. Pre personál niekedy prináša viac práce. Ale dnes sa už začína boj o pacienta, a nemocnice si to musia uvedomiť, snažiť sa čo najviac vyjsť v ústrety," hovorí riaditeľ nemocnice v Čadci Jozef Kanala. Tvrdí, že jeho nemocnica matkám vychádza v ústrety a miesto sa nájde pre každú, ktorá má záujem.
Skúsenosti mnohých matiek s pobytom ich detí v nemocnici sú veľmi zlé. "Trojročný syn bol v nemocnici od soboty do pondelka pre podozrenie na zápal slepého čreva a vysoké teploty," píše v internetovej diskusii Lenka z Trnavy. "Keď som za ním prišla, malý sa práve pokakal. Sestrička naňho kričala na celé oddelenie. Na tvári má ekzém, tak som mu dala do nemocnice aj krém, čo mu predpísala kožná, má sa používať 3-krát denne. Vrátili mi ho nepoužitý, liečil sa z toho ešte tri týždne. Po návrate z nemocnice sa asi dva týždne trhal zo spánku."
Štvorročný syn Ivy z Bratislavy bol v nemocnici desať dní. "Po návrate nevedel chodiť, taký bol zúbožený. Nasledujúce týždne mal stále strach, že od neho odídeme, nechcel sa nechať umývať, kričal zo sna. Dlho sme museli navštevovať detského psychológa."
Detská psychologická literatúra problémy detí počas a po pobyte v nemocnici odborne nazýva hospitalizmus. "Deti sa v nemocnici istý čas dožadujú blízkej osoby, plačú, chcú naspäť pocit bezpečia. Ak sa im to nedarí, otupejú. Prejavuje sa to istým citovým chladom a ostražitosťou. Môže to prejsť až do absolútnej apatie, dieťa prestane reagovať na akékoľvek podnety. Stratí dôveru v rodiča - nechal ho samo niekde, kde nechce byť," povedala psychologička Mirina Hochelová. Návrat do normálneho stavu u niektorých detí trvá aj mesiace.
Zákon pobyt o Liečebnom poriadku sprievodcu pre dieťa mladšie ako 6 rokov v nemocnici len odporúča. Záleží na rozhodnutí ošetrujúceho lekára a ak nemocnica trvá na tom, že nemá podmienky a kapacity, rodič má malú šancu. Staršie dieťa možno prijať s matkou, ak to odporučí aj revízny lekár poisťovne.
"Za pobyt sprievodcu pacienta - napríklad matky - poisťovne neplatia osobitne, ale tieto náklady sú zahrnuté v cene hospitalizácie dieťaťa," hovorí Milan Velecký zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Matky detí starších ako 1 rok platia za pobyt 50 korún na deň. Niektoré nemocnice im účtujú ešte osobitný poplatok ako príspevok na stravu.
(mar)
Čo hovorí zákon
(1) Pri prijatí dieťaťa mladšieho ako šesť rokov do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky možno po posúdení jeho fyzického a psychického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu len so súhlasom revízneho lekára. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(2) Pri prijatí ťažko zdravotne postihnutého poistenca do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(3) Pobyt sprievodcu v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti sa s výnimkou nákladov na stravu uhrádza zo zdravotného poistenia v zmluvne dohodnutej sume, najviac však vo výške určenej cenovým predpisom. 5).
(4) Sprievodca je povinný dodržiavať písomné pokyny zdravotníckych pracovníkov. V prípade ich nedodržiavania je vedúci zdravotníckeho zariadenia oprávnený skončiť pobyt sprievodcu v zdravotníckom zariadení.
(5) Sprievodcu možno prijať do zdravotníckeho zariadenia aj v iných prípadoch, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2. Takýto pobyt sa však nepovažuje za ústavnú starostlivosť a neuhrádza sa na základe zdravotného poistenia. V takom prípade zdravotnícke zariadenie dohodne so sprievodcom výšku a spôsob úhrady za jeho pobyt v zdravotníckom zariadení.
(6) Sprievodcom podľa odsekov 1 až 3 môže byť len plnoletá osoba spôsobilá na právne úkony.
(Zdroj: Zákon č. 98/1995 o Liečebnom poriadku)
