Joey DeFrencesco Plays Sinatra His Way
HighNote Records / Hevhetia
Jeden z najväčších svetových organistov hammondistov Joey DeFrancesco, ktorého sme v roku 2001 mohli naživo počuť aj v Bratislave, nahral neuveriteľne milý, swingujúci a pohodu vyžarujúci album skladieb, ktoré preslávil Frank Sinatra. DeFrancesco je inštrumentalista, vyžarujúci rešpekt na kilometre, ale tu jeho nástroj pradie a obtiera sa okolo nás ako spokojná mačka. Pochopiteľne, líder nezaprie svoju nadľudskú techniku, výsledok je však taký rozkošný, že túto platňu môžete púšťať aj na narodeninách vašich starých rodičov. DeFrancesco zostavil tradičný kvartet, v akom hrávali klasici: organ, bicie (Byron Landham), gitara (Melvin Sparks) a saxofón (Houston Person). To je osvedčená zvuková kombinácia, ktorá môže znieť subtílne a mimoriadne energicky. Album nadčasovými parametrami poteší nielen staromilcov.
Don Braden The New Hang
HighNote Records / Hevhetia
Neviem prečo tenorsaxofonista Don Braden nepatrí medzi bohov džezového Olympu. Robustný, spoznateľný tón, pohyblivá a originálna hra ho k tomu priam predurčujú. Zameraním patrí tento štyridsiatnik medzi neokonzervatívcov v skupine Wyntona Marsalisa vystriedal Branforda Marsalisa, ktorý padol u ortodoxného brata Wyntona do nemilosti pre spoluprácu so Stingom. Bradenove korene a výrazové prostriedky sú vyslovene hardbopové, v jeho prejave počuť Dextera Gordona, Sonnyho Rollinsa či Joa Hendersona. Aj keď hudba jeho kapely neodoprie mocný náboj 60. rokov, je súčasná. Najdôležitejším človekom na jedenástej Bradenovej sólovej platni je bubeník Cecil Brooks III. s neuveriteľným drajvom a polyrytmickým cítením. Nič mu však neostávajú dlžní ani trombónista Conrad Herwig a organista Kyle Koehler, ktorý určite patrí medzi najvzrušujúcejších hráčov na hammond v súčasnosti. Práve dobrodružné hry s rytmom a členením tónov robia z tohto, na prvé počutie konzervatívneho albumu, fakt veľkú vec.
Andy Narell And Calypsociation The Passage
Heads Up Records / Divyd
Steel pans je melodický bicí nástroj pochádzajúci z karibskej oblasti. Pôvodne sa vytepával z barelov na naftu a na kovové sudy sa aj podobá. Sú to vlastne dva kotle, vnútri ktorých sú vytepané hrbolčeky. Do nich sa klepe paličkami a vzniká krásny, melodický kovový zvuk. Andy Narell je jeden z najvýznamnejších svetových hráčov na tento folklórny nástroj, ktorý sa mu podarilo preniesť do džezu a fusion. Jeho tridsaťčlenný orchester Calypsociation je vskutku zaujímavá formácia, lebo ju tvorí jeden bubeník, traja perkusionisti a zvyšok sú "steeldrumisti". Zvuk kapely je ohromujúci, hustý, kovový, s mäkkým medovým podtónom. V troch skladbách hosťujú prominentní sólisti Hugh Masakela s krídlovkou, altsaxofonista Paquito D'Rivera a tenorsaxofonista Michael Brecker, ktorý zahral možno jedno z jeho najlepších sól vôbec.
Africa Straight Ahead
Heads Up Records / Divyd
Čosi pre priaznivcov etno jazzu. Na reprezentatívnom sampleri fúzií džezu s africkou hudbou počujeme celé spektrum štýlov od freejazzovej avantgardy až po slnkom prehriate groovy. Nejde o kompiláciu z rôznych albumov, ale o koncepčný projekt, zachytávajúci zaujímavých afrických hudobníkov (v rámci multikultúrneho mixu im pomohli aj bieli hráči). Džez sa s obrovskou chuťou páril so všetkým, čo stretol na svojej dlhej ceste. Potomkovia zrodení z týchto zväzkov sú životaschopní a dynamickí. Toto CD s pekným obalom srdečne odporúčam aj tým, ktorí inak world music "nemusia". (jaslo)
