Jaromír Nohavica si po Čechomore vyskúšal tentoraz spoluprácu so skupinou Kabát. FOTO - ČTK
Populárny pesničkár Jaromír Nohavica, mladá speváčka Radůza a rockeri zo skupiny Kabát - to sú mená hlavných postáv odovzdávania Andělov, prestížnych cien českej hudobnej Akadémie. Nielen vďaka priamemu prenosu z pražského Kongresového centra, ktorý v sobotu vysielala Česká televízia, bol slávnostný večer zaujímavý aj pre slovenského diváka.
Keď sa hneď v úvode na pódiu objavila skupina tanečníkov z Lewron orchestra za zvukov monotónneho danceflooru a neskôr nezáživné dievčenské trio Black Milk, prišlo na slová autora najúspešnejšieho videoklipu roka, režiséra Zdeňka Suchého: "Ďekuji lidem, kteří dělají hudbu a nevrší pomyje." Dve spomínané vystúpenia však zaradili masovú kultúru v rámci andělovského večera medzi okrajové žánre.
Organizátori sa príliš nezaoberali tým, či je trinástka nešťastné číslo a "jubilejný" ročník českých hudobných cien rozbehli naplno. Víťazi, o ktorých nerozhodli diváci, ale odborníci z brandže, vzišli (s jedinou výnimkou) vždy z troch nominácií. V najsledovanejších kategóriách zaslúžene uspeli Dan Bárta a pesničkárka Radůza, ktorá zatienila omnoho známejšie súperky Luciu Bílú a Lenku Dusilovú. Uznanie si však chrípkou paralyzovaná multiinštrumentalistka nevychutnala a z pódia ju musela, neskôr ešte dvakrát, ospravedlniť sestra. Bárta pri preberaní ceny výstižne vyhlásil: "Jsem fakt rád, že mám řemeslo, které mě baví, a že mám co a pro koho hrát." Albumy oboch hudobníkov totiž vysoko trčia nad bežnou českou produkciou a sú výsostne osobnou hudbou, čo dnes zďaleka nie je pravidlom. To však akademikom na druhej strane v kategórii nahrávka roka nebránilo nechať zvíťaziť vlasatých rockových veteránov z Kabátu.
Ďalším sympatickým gestom boli prekvapivé duety: Lenka Filipová hrala s Janou Kirschner, Lucie Bílá s Petrom Jandom, Kabát s Jaromírom Nohavicom. Naposledy menovaný sa stal novopečeným členom Siene slávy, no prvú ďakovačku mu znemožnil nepochopiteľný koniec prvej časti priameho prenosu. Po bloku reklám si populárny spevák, ktorý zo svojho posledného albumu predal v Česku vyše 60-tisíc kusov, dal repete: "Protože jsem nejmladší, tak vím, že budu chodit pro pivo a dělat rajony." Poctu Nohavicovi vyslovila aj skupina Chinaski, keď po víťazstve ich skladby s názvom 1970 líder skromne priznal, že pre nich je piesňou roka jeho Milionář.
Po vlaňajšku sa svoj anglický humor moderátor Meky Žbirka snažil okoreniť pikantnými vtipmi - aby napríklad dokázal, že na rozdiel od amerických Grammy sa vysiela bez päťsekundového oneskorenia, vyhlásil, že je lesbička. Vydarenejšie boli jeho bonmoty z muzikantskej brandže či uvedenie legendárnej piesne Atlantída: "Dámy a páni, prichádza jeden z vrcholov večera." Opäť komunikoval iba po slovensky, no diváci ho teraz prijali vlažnejšie. Prezident Akadémie Petr Šiška mu však na záver odovzdal špeciálnu cenu za moderátorský výkon roka 2003.
Oproti našim Aurelom, české ceny sú pestrejšie, pretože každý zo žánrov má vlastnú kategóriu. To nie je sťažnosť, troch kandidátov pre world music jednoducho nemáme (zatiaľ sme sa nedočkali ani spoločnej kategórie pre alternatívnu hudbu). Hostí na pódium uvádzal hlas z playbacku, víťazi a ďakovačky vo vedľajších kategóriách sa len rýchlo mihli v videodokrútkach, premietaných na plátne. Úplne novým sprievodným projektom bola Andělská hudební ulice - do niekoľkých pražských klubov bol voľný vstup a po dosledovaní priameho prenosu sa tam konali rôzne koncerty.
V hlavnej sále sa medzitým na pódiu striedali hudobníci so známymi hercami, športovcami a sponzormi. Michael Viewegh síce vyzval publikum na bojkot bulvárnych médií, ale podobne ako v prípade Českých levov, i na Anděloch generálny sponzor trčal zovšadiaľ a každá z kategórií mala svojho vlastného ohláseného "partnera". Miera skrytej a otvorenej reklamy vo verejnoprávnej televízii je otázna a v českých médiách sa o nej diskutuje už dlhšie. Ak súkromné firmy venujú peniaze na kultúru, je to nepochybne záslužný počin, no forma prezentácie podpory je vo vyspelých krajinách rozhodne kultúrnejšia.
Autor: OLIVER REHÁK
