Chomského univerzálna gramatika

Prvý, kto prišiel s nápadom považovať jazyk za niečo vrodené, bol Charles Darwin. Vo svojej knihe Pôvod človeka (z roku 1871) vyslovil názor, že ľudský jazyk je „inštinktívna schopnosť“ podobná schopnosti vtákov naučiť sa spievať.

Hlavným protagonistom teórie jazyka ako inštinktu bol v XX. storočí jeden z najznámejších lingvistov súčasnosti - Noah Chomsky. Patrí k desiatim najcitovanejším autorom v humanitných vedách (spolu s Marxom, Leninom, Shakespearom, Bibliou, Aristotelom, Platónom, Freudom, Hegelom a Cicerom). Niet divu - svojou teóriou jazyka napadol samotné jadro vládnucej paradigmy sociálnych vied, podľa ktorej je ľudské vedomie formované výlučne kultúrou a nie génmi. Iná kultúra znamená iný materinský jazyk.

Jazyk je tradične považovaný za vlajkovú loď argumentov dnešného štandardného modelu sociálnych vied - všetci až priveľmi dobre vieme, že so znalosťou jazyka sa nerodíme, ale sa ho musíme naučiť. Podľa Chomského hypotézy sa deti narodia so znalosťou určitej univerzálnej gramatiky, ktorá je spoločná všetkým jazykom a vďaka ktorej sú deti schopné v rekordne rýchlom čase si osvojiť gramatiku akéhokoľvek materinského jazyka.

Jazykový inštinkt

Bežne chápeme inštinkt ako opak učenia sa - inštinktívne správanie je vrodené, to znamená, že je geneticky determinované. Naučené správanie - a jazyk je tradične chápaný ako jeho exemplárny príklad - je získané, a preto sa nededí a gény sa na ňom nepodieľajú. Znalosť angličtiny, slovenčiny či maďarčiny predsa nie je vrodená! Maďarské či slovenské dieťa vychovávané od narodenia v anglickom jazykovom prostredí bude rozprávať po anglicky rovnako dobre ako dieťa anglických rodičov, a nie po maďarsky či po slovensky. Nie je toto dostatočný dôkaz, že jazyk nemôže byť inštinktom a jazykové gény sú nezmysel?

Popularitu teórie jazyka ako inštinktu nedávno oživil svojím celosvetovým bestsellerom Jazykový inštinkt Chomského kolega z Massachusetts Institute of Technology profesor Steven Pinker. Pinker je kognitívnym vedcom a navyše evolučným psychológom. Myseľ podľa väčšiny evolučných psychológov nie je všeobecným kognitívnym nástrojom ako nejaký počítač, ale pripomína skôr švajčiarsky nožík s jeho sadou špecializovaných nástrojov. Takéto nástroje mysle sa nazývajú moduly a jazyk je podľa Pinkera jedným z takýchto modulov.

Pinker nazýva jazykový modul „inštinktom umožňujúcim naučiť sa jazyk, vedieť ho používať a rozumieť mu“. Podľa neho jazyk nie je prejavom typicky ľudskej mentálnej schopnosti pracovať so symbolmi.

Existuje viacero nepriamych indícií, že jazyk má vrodený základ. Spomeňme aspoň tri:

-Existujú deti, ktoré sa narodia s chybou, v dôsledku ktorej robia v reči systematické gramatické chyby. Táto chyba je dedičná.

- Deti sa naučia používať jazyk neuveriteľne rýchlo napriek tomu, že rodičia s nimi komunikujú iba pomocou hotových viet a neučia ich žiadne gramatické pravidlá, deti začnú gramatiku bezchybne používať.

- Keby bol jazyk výlučne kultúrnym produktom, očakávali by sme, že vo vyspelejších kultúrach nájdeme jazyky s komplexnejšou gramatikou, než v jednoduchších kultúrach. V skutočnosti aj veľmi primitívne spoločenstvá majú jazyky s veľmi komplexnou gramatikou.

Objav jazykového génu

Mnohé indície o genetickom vplyve na jazyk potvrdil najnovší objav prvého „jazykového“ génu. Profesor Pinker hovorí o otvorení sa novej dimenzie pre lingvistiku. Objav je výsledkom viac ako 10-ročného výskumu profesora Anthonyho Monaca z Oxfordskej univerzity, ktorý študuje tri generácie rodiny známej pod označením KE. Polovica členov tejto rodiny trpí vážnym ochorením - nevedia používať gramatické pravidlá, a len veľmi ťažko sú schopní ovládať pery a jazyk tak, aby vydávali želateľné zvuky a artikulovanú reč. Nebolo pochýb, že tieto ťažkosti sa prenášajú z rodičov na potomkov a príčinou bude pravdepodobne mutácia v nejakom géne kontrolujúcom ľudské jazykové schopnosti. A práve takýto gén sa podarilo nakoniec identifikovať. Vyskytuje sa na chromozóme číslo 7 a dostal označenie SPCH1. U jedincov s jazykovou nedostatočnosťou sa vyskytuje jeho zmutovaná verzia - tak ako u spomínanej polovice členov rodiny KE, tak aj u nepríbuzných jedincov s podobnými jazykovými problémami.