podkladať lavór. Poruchu viackrát urgovala na bytovom podniku, až sa napokon predsa len opravárov dočkala. Boli dvaja. Prišli uzimení, až jej ich bolo ľúto. A tak keď všetko urobili ponúkla ich kávou. Navidomoči sa potešili, veď vonku bola zima… Urobila však chybu. Ku káve im totiž naliala aj po štamperlíku becherovky. Každému po jednom. Tým považovala vec za vybavenú.

„Nenahneváte sa, mladá pani? Ešte jeden pohárik by som si dal…“ prerušil mlčanie mladší z dvojice opravárov a sám sa chytil fľaše. Darina iba veľmi neochotne prikývla.

Obaja sa dostali do dobrej nálady. Mladší z dvojice zrazu vyskočil a niečo naznačil tomu druhému. Bránila sa, ako vedela - ženskými zbraňami. „Ty budeš ešte aj hrýzť?!“ skríkol nato jeden z podgurážených násilníkov a uštedril domácej úder do tváre, a to tak silno, že sa jej z pier pustila krv. Jej stopy neskôr našli policajti na gauči pri obhliadke miesta činu. Keď sa obaja opravári nabažili sexu, jeden z nich si na cestu ešte riadne uhol z becherovky a potom odišli. Darina sa pustila do kvílivého plaču. Trvalo takmer hodinu, kým sa zmohla na to, že zavolala políciu.

„Pohostila nás kávou, postavila na stôl fľašku, bola tam taká uvoľnená atmosféra. Došlo tam k sexu, ale nemožno vôbec hovoriť o znásilnení,“ povedal pred súdom jeden z dvojice obžalovaných. „Stále do nás domŕzala, mala všelijaké vyzývavé reči. Neustále hovorila, že nemá muža. Ja som to bral ako výzvu, aby sme sa s ňou milovali,“ snažil sa zľahčovať situáciu aj druhý.

Veľmi im to pred súdom nepomohlo. Ten totiž v prvom rade prihliadol na posudky súdnych znalcov, podľa ktorých sa „na tele poškodenej našli viaceré zreteľné stopy po násilí“. Súd vypočul aj policajtov, ktorí prišli do bytu slečny Dariny a našli ju tam „dobitú, trasúcu sa, ležiacu takmer v tranze, krvácajúcu z rozbitých pier“. K slovu sa dostala aj svedkyňa, susedka z vedľajšieho vchodu: „Bolo to predpoludním, v bloku bolo ticho. Zrazu sa mi zazdalo, akoby som odniekiaľ začula výkriky, také tlmené, akoby sa niekto dusil alebo bil… Ale nebola som si tým celkom istá, lebo miestami fúkal strašne silný severák, vchodová brána priamo pod naším bytom sa triasla, akoby ju malo vytrhnúť z pántov, a tak sa v tom zvuku tie výkriky strácali.“ Súd obidvoch obžalovaných uznal za vinných z trestného činu znásilnenia a naparil im po dva roky basy.