Jeho rodina sa však neskôr vrátila do Kuvajtu - vraj pre tvrdé podmienky v Afganistane.
Ghais sa doma preslávil počas irackej okupácie Kuvajtu v rokoch 1990 - 1991 pôsobivými kázňami, v ktorých sa nebál napádať Bagdad a irackého prezidenta Saddáma Husajna. Neskôr, keď mu zakázali kázať vo vládnych mešitách za napádanie ústavy, kuvajtskej vlády a iných arabských štátov, pracoval ako učiteľ.
Kuvajtská vláda tvrdí, že Ghais reprezentuje len sám seba a je naňho vydaný zatykač pre porušenie zákona. „Udalosti, ktoré sa odohrali v Amerike v utorok 11. septembra, sú len normálnou akciou a realistickou udalosťou, ktorá vyplynula z politickej hlúposti priamo zasahujúcej arabskú a moslimskú politiku,“ povedal abú Ghais. „Synovia islamu sa neprestanú snažiť o odplatu za všetky ukrutnosti spáchané na nich a potrestanie trestanými je len prirodzené… Ach, synovia islamu, deti islamu, ženy islamu, muži islamu, toto je hlas džihádu, vyzýva vás do boja“.
Kuvajtský minister informácií šajch Ahmad Fahad Sabah oznámil, že vláda zbaví abú Ghaisa kuvajtského občianstva. „Nepovažujeme ho už za kuvajtského občana, ale za zradcu,“ povedal minister.
Bývalý kolega abú Ghaisa tvrdí, že bin Ládin si ho vybral ako hovorcu, lebo je „relatívne neznámy, ale prenasledovaný, a pretože sa môže slobodnejšie pohybovať a formulovať pred kamerami názory Al-Kaídy“.
(reuters, čtk)
