Záhradkár si osivo spravidla kupuje, zriedkavejšie pripravuje z vlastných zdrojov. Pri kupovanom osive vyberáme osvedčené odrody a všímame si rok balenia, expozície alebo platnosti. Najmä zahraničné importované osivo môže byť staršieho dáta s veľmi zníženou klíčivosťou. Skúsení záhradkári kupujú ošetrené inkrustované alebo obaľované osivo, respektíve výsevné pásiky, ktoré zaručujú vysokú klíčivosť i vzchádzavosť semien. Vákuové balenie chráni síce ich životaschopnosť, ale nezaručuje ochranu pred chorobami a škodcami. Najlepšie kultivary vyrastú z osiva označeného ako F1, čo znamená, že sa získalo primárnym krížením dvoch vybraných rodičov. Z takého osiva vyrastie uhorka alebo cuketa, ktorej takmer každý kvet je súčasne aj zárodkom plodu. Aj pri používaní domáceho osiva na priamu sejbu na hriadku alebo záhon má význam rok jeho zberu. Najčerstvejšie osivo je spravidla aj najkvalitnejšie. Neplatí to však pre tekvicu a jej príbuzné rastliny, kde je kvalitnejšie dvoj- až trojročné osivo.
Mrkvu, petržlen a cviklu sejeme skoro na jar, hneď po skončení mrazového obdobia. Petržlen totiž klíči tri týždne a má dlhé obdobie vegetácie. Okrem toho je schopný, podobne ako pažítka, mak, kôpor, hrach, modrica, slezovka, nechtík či náprstník klíčiť pri teplote pôdy 2 až 8 stupňov. Semená teplomilných okrasných rastlín (zínia, aksamietnica, petúnia, kapucínka) a teplomilnej zeleniny (uhorka, fazuľa, kukurica, slnečnica) sa sejú na jar neskôr, keď teplota pôdy vystúpi na 8 až 15 stupňov. Skôr vysiate semeno zožerú škodcovia, alebo zničia choroby.
Pre sejbu semien priamo do pôdy potrebujeme údaje o jej teplote. Zistíme ich vložením dolnej časti teplomeru ráno do hĺbky 5 centimetrov pod povrch pôdy. Spoľahlivé údaje zistíme z najmenej trojdňového merania. Nároky klíčiaceho osiva na vodu a vhodnú teplotu treba na jar bezpodmienečne rešpektovať.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
