"Máte málo denných centier, chýbajú služby pre rodiny, sestry v terénne," hovorí Thomas Becker z univerzity v nemeckom Ulme. Denných stacionárov je u nás iba 15, z toho dva pre deti. Psychiater Peter Breier z Ligy za duševné zdravie tvrdí, že by ich bolo treba aspoň sto. Chránených dielní a bývaní je ešte menej.
Rodiny postihnutých by služby veľmi privítali. Bratislavčanka Eva sa so svojou mamou dva roky doma starala o babičku, ktorá ochorela na stareckú demenciu. "Mama musela odísť z práce - najskôr zostala zamestnaná na polovičný úväzok, potom sa úplne vzdala zamestnania. Príspevok za opatrovanie spočiatku vôbec neexistoval, uzákonili ho asi pred dvoma rokmi, mama zo začiatku nedostávala od štátu nijaké peniaze," hovorí. Starká podľa nej potrebovala 24-hodinovú starostlivosť, nespávala a mama musela byť v strehu aj v noci.
Dosť je aj nemocničných lôžok či ústavov, ale liečba v ambulanciách je slabá. Czeslaw Czabala z varšavského Ústavu psychiatrie a neurológie hovorí, že lekári v ambulanciách najmä predpisujú lieky.
Na Slovensku rovnako ako vo všetkých krajinách, ktoré vstupujú do Európskej únie, zvýšil sa v posledných rokoch počet samovrážd, rozšírený je alkoholizmus aj agresivita ako dôsledok sociálnej situácie. Ohrozené sú najmä skupiny, ktoré stratili perspektívu a obávajú sa budúcnosti.
Wolfgang Rutz zo Svetovej zdravotníckej organizácie hovorí, že Slovensko je z transformujúcich sa krajín najväčšmi "stabilizované", no napriek tomu sa ohrozené skupiny môžu po vstupe do únie rozšíriť, ide najmä o "farmárov, priemyselných robotníkov v niektorých odvetviach a starších ľudí", ktorí by mohli prísť o zamestnanie.
Alkoholizmus, agresivita aj samovraždy hrozia viac mužom, ktorí podľa Rutza "senzitívnejšie reagujú na zmeny v spoločnosti" a zároveň odmietajú hľadať pomoc.
Anton Heretik z Univerzity Komenského v Bratislave hovorí, že muži sú pod väčším sociálnym tlakom, pretože podľa tradície majú byť "zamestnaní a živiteľmi". Odborníci upozorňujú, že takýmto skupinám treba ponúknuť služby, ktoré budú ochotní prijať. Na Slovensku v roku 2001 spáchalo samovraždu 580 mužov a 112 žien. (haj)
Audit duševného zdravia:
* Iba dve percentá z rozpočtu zdravotníctva idú na duševné zdravie, no 15 percent všetkých pacientov má duševné ochorenie.
* Lekárov a lôžok je dosť, chýbajú denné centrá, rehabilitačné zariadenia, chránené dielne a bývanie, sestry v teréne.
* Slabo je rozvinutá gerontopsychiatria, hoci 15 percent pacientov na psychiatrických oddeleniach má viac ako 65 rokov, čo naznačuje, že oddelenia suplujú sociálne služby.
* Narastá počet užívaných psychofarmák, to však nie je dôvod na kritiku, keďže doteraz sa takéto lieky u nás takmer nepoužívali
* Veľkú silu majú zdravotné poisťovne, ktoré rozhodujú, komu dajú peniaze. Radšej podporia nemocnice, lebo im to "uľahčuje kalkuláciu", a nemocnice vedia vyvinúť silnejší tlak.
* Medicínsky a sociálny sektor spolu nespolupracujú, pričom pacienti často viac ako lieky potrebujú sociálnu podporu, príležitosti na trávenie voľného času, podporu pre rodiny, ktoré trpia vylúčením zo spoločnosti.
* Treba lepšie vzdelávať sestry, ktoré doteraz pôsobili len ako asistentky lekára, ale mali by byť jeho partnerom.
