Mám 38 rokov, 10- a 12-ročnú dcéru a už päť rokov som rozvedená. Som ekonómka s maturitou. Pracovala som v podniku, odkiaľ ma po reorganizácii prepustili. Dostala som odstupné, potom som brala podporu v nezamestnanosti. Spolu s výživným od bývalého manžela sme s dcérami nejako vyžili, pomáha mi aj otec, s ktorým bývame (moja mama už nežije). Začala som si hľadať miesto, ale s pracovnými príležitosťami a s mojím vzdelaním to nie je v našom meste jednoduché. Nedávno mi našla prácu sesternica z Bratislavy, mala by som nastúpiť najneskôr v júni. Problém je, že peniaze na kúpu alebo prenajatie bytu v Bratislave nemám - musela by som ísť sama, deti by ostali s mojím otcom. Ja by som mohla bývať u sesternice. Domov by som chodila možno týždenne, možno len dva razy do mesiaca, to presne neviem. Bývalý manžel udržiava s dcérami minimálny kontakt, je znovu ženatý, žije v inom meste a má dve deti.
Neviem, čo je lepšie - odísť za prácou a nechať dievčatá samé, alebo ostať doma nezamestnaná a byť s nimi? Sú na mňa dosť naviazané a nechcú, aby som odišla, hoci môj otec sa vie o ne postarať dobre, aj si s ním rozumejú. Ako im mám vysvetliť, že to robím pre ne? Čo keď mi raz budú vyčítať, že som ich opustila? Katarína
Milá Katarína,
pravdepodobne každým rozhodnutím v živote o niečo prichádzame a každým aj niečo získavame. Pri každom rozhodnutí sa tak vždy znovu a znovu na dosah ruky približujeme k pokladom a priepastiam našich životov. Je skvelé mať odvahu a skúsiť niečo nové. Chce to kus odvahy vyraziť za niečím novým a riadnu dávku sily zanechať doma najbližších. A chce to kus odvahy a sily ostať doma a čakať. No a najťažšie je asi spoznať ten správny moment a vyraziť vtedy, keď niečomu v nás je jasné, že toto je šanca, ktorá sa nezopakuje. Rozhodovanie je možno o to ťažšie, že nie ste sama. Nemal by som vám radiť, ale nemôžem si pomôcť, musím napísať, čo by som asi spravil ja. Zatiaľ by som asi nikam nechodil. Píšete, že ste to doteraz nejako finančne zvládali, tak to možno ešte nejaký čas potiahnete. Je skvelé, že otec stojí pri vás. A veľmi dôležitý sa mi zdá byť jasný postoj vašich dievčat - nechcú, aby ste išli preč. To je podľa mňa v danej situácii to najdôležitejšie. Peniaze nám majú život zjednodušiť a spríjemniť a veľakrát v tých naháňačkach po peniazoch sa potom akosi zabudneme tešiť. Keď si konečne niečo doprajeme, tak pocit radosti trvá tak krátko, ak vôbec. Alebo sa mieša s pocitmi viny, že sme peniaze radšej mohli odložiť na niečo "dôležitejšie". Vyzerá to, že pre dievčatá je dôležitejšie, že ste pri nich, aj s takým príjmom, aký máte. To, čo by ste im za peniaze dopriali, by asi nenahradilo to, čo im dávate svojou prítomnosťou a blízkosťou. Možno to nejaký čas ešte dokážete potiahnuť tak ako doteraz a odhadujem, že vo vašich dcérach sa skrývajú dve skvelé pomocníčky. Možno by ste mohli ešte nejaký čas počkať. Možno budete môcť za prácou, peniazmi, alebo za čím vlastne, vyraziť neskôr. Existuje množstvo príbehov a rozprávok, v ktorých hrdinovia vyrazili do sveta hľadať šťastie, poklady, aby ich potom po všelijakých okľukách našli v svojej záhrade. A to, kedy nastane čas vyraziť a či vôbec, to spoznáte podľa svojich dcér, myslím si, že vám to jasne povedia. Teraz vstupujú do citlivého obdobia plného zmien. Ešte nejaký čas vás budú veľmi potrebovať, samozrejme, aj neskôr, ale potom už trochu ináč. Je skvelé, že máte takéto dve dcéry, ktoré vedia takto jasne povedať, čo chcú. Veľakrát to uľahčuje život. Skúste zatiaľ hľadať prácu niekde bližšie.
Ak sa to, čo som tu teraz napísal, veľmi líši od vášho postoja a stále vás to ťahá preč, skúste o tom, čo od svojho odchodu za prácou očakávate, hovoriť s dcérami. Hovorte s nimi čo najkonkrétnejšie o tom, čo čakáte, že vám odchod za prácou donesie, aj o tom, čo vás to bude stáť, čo stratíte. Hovorte s nimi, kvôli čomu vás nechcú pustiť, z čoho majú strach, za čím, kým im bude smutno. Asi je to jasné, ale je iné vedieť o veciach vo svojom vnútri, a je iné vysloviť ich nahlas a počuť ich od blízkych. Dohodnite sa, na ako dlho by ste chodili preč. Nájdite si časový interval, ktorý bude vám trom najlepšie vyhovovať. A berte veľmi vážne, čo vám dcéry hovoria. Asi každý človek by vám v tejto situácii poradil niečo iné. Nám všetkým sa radí veľmi ľahko, pretože my naše rady nebudeme žiť, ale vy svoje rozhodnutie áno. Preto dajte hlavne na postoj a reakcie tých, ktorých sa rozhodnutie bude bezprostredne týkať.
