ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Intimita
Katarína má 10- a 12-ročnú dcéru, je rozvedená a nezamestnaná. Nedávno jej našla prácu sesternica v Bratislave. Peniaze na kúpu bytu v hlavnom meste však Katarína nemá, musela by ísť sama bez detí. Nevie však, čo je lepšie - odísť za prácou a nechať dievčatá samé so starým otcom, alebo ostať s nimi. Obáva sa, že raz jej budú vyčítať, že ich opustila, na druhej strane si nie je istá, či má šancu na prácu zahodiť.
Internetových čitateľov sme sa spýtali: Ocitli ste sa vy alebo vaši známi v podobnej situácii? Ako ste ju zvládli?
Som rozvedená, mám dve deti (10 a 13 rokov), tiež som nemala zamestnanie. Keď som dostala prácu v Bratislave, prenajala som si s ďalšou rozvedenou mamičkou byt, zbalila deti - a už tu žijem päť rokov. Bez detí by som nikdy neodišla, žijem pre ne. Nemôžeme rozhadzovať (mám stredoškolské vzdelanie, som administratívna pracovníčka), ale nežijeme v biede. Deti chodia na krúžky, každý druhý víkend ideme do kina alebo na plaváreň. Bývalý manžel prispieva už tri roky 2500 korún. Nikdy som nebrala sociálku ani podporu, nechcem, aby to moje deti zažili. Preto navrhujem nájsť niekoho, kto sa o deti počas skúšobnej doby postará a potom si už vybaviť podnájom a existovať normálne ďalej.
p p p
Odsťahovať sa do druhého mesta je opustenie detí. A tým sa treba venovať 24 hodín denne. Nielen tým vo veku 10-12 rokov, aj starším.
p p p
Treba to vyskúšať. Cez skúšobnú dobu si to predsa môže rozmyslieť. Nikto nechce, aby prestala brať ohľad na deti, ale musí myslieť aj na seba. Možno je tu šanca na nový začiatok.
p p p
Nech ide. Deti odrastú, odídu z rodného hniezda a ona ostane sama so svojím pobabraným životom. V Bratislave sa môže za pár mesiacov zabývať (existujú aj podnájmy) a deti môže zobrať so sebou. Len sa netreba báť nového. Ale to je, bohužiaľ, naša slovenská mentalita.
p p p
Deti sú najdôležitejšie, druhé detstvo mať nebudú. Matka musí byť pri nich, keď ju potrebujú, aj za cenu, že príde o prácu. V tomto prípade by jej sesternica poskytla medvediu službu - nepomôže, len prinesie ďalší stres, ktorý táto rodina vôbec nepotrebuje.
p p p
Problémom je aj to, že dnes zamestnávatelia nerešpektujú ľudské potreby, medzi ktoré patrí aj starostlivosť o deti alebo iného príbuzného.
p p p
Možno by sa Katarína mohla s pomocou sociálneho odboru rekvalifikovať, ak má strednú školu ekonomického zamerania, napríklad na daňového poradcu alebo účtovníčku. To by mohlo byť reálnym riešením.
p p p
Mám tri deti. Ak by som sa mala rozhodnúť, či deti nechať u svojho otca a odísť do Bratislavy, radšej by som sa rozhodla ísť upratovať do Rakúska na tri mesiace a potom z tých peňazí žiť zvyšok roka. V Bratislave v obyčajnom zamestnaní rozhodne nezarobí toľko, aby si zaplatila ubytovanie, stravu pre seba a aby jej ešte ostalo niečo pre deti a otca. Ten by tiež asi nezvládal trvale sa starať o vnučky, nech by bol aj zo zlata.
p p p
Na Slovensku sa situácia mení k lepšiemu, treba ešte chvíľu vydržať. O rok o dva sa môže rekvalifikovať, potom si možno nájde lepšie zamestnanie. Záleží na konkrétnych okolnostiach. Všetko sa zlepší vstupom do EÚ. Zatiaľ si netreba ničiť rodinné šťastie.
p p p
Katarína by sa mohla presťahovať aj s otcom a deťmi. Jednu domácnosť je ľahšie udržať ako dve.
p p p
To je jedna z najťažších životných situácií a rozhodnutí. Otázkou je, či by tá práca bola tak finančne zaujímavá, že by jej po odrátaní výdavkov v Bratislave niečo zostalo. Ak áno, mala by ju prijať. Dcéry sú síce v citlivom veku, ale mali by pochopiť, že mame ide o záujem celej rodiny. Keby ponúkanú šancu nevyužila, možno by ľutovala celý život. Ktovie, možno si v meste "väčších možností" nájde lepšiu budúcnosť.
