"Niektoré kusy pochádzajú od nás, ostatné väčšinou z Francúzska. Tam je trh s veteránmi oveľa lepší. Najstarší voz, ktorý momentálne čaká na renováciu, je Panhard Levasor z roku 1912," hovorí Vladislav Novák.

Spolu s rodinou udržuje v kondícii každý dobrý kus. Slnečné nedele sú ako stvorené na pikniky v okolí rieky Moravy. "Jedna jazda znamená ďalší deň opätovného čistenia a drobných opráv. Keď si však auto urobím, chcem si ho trochu aj užívať," hovorí.

Novákovci jazdia prevažne po slovenských veteránistických zrazoch. Sú vraj dobre organizované a pomerne slušne dotované, čo nikde inde vo svete nezažili. "Keď sme jazdili Päťsto kilometrov slovenských, dostali sme dokonca aj štartovné - dvetisíc korún."

Prevážať veterána cez hranice je hotová katastrofa. Úhlavný Novákov nepriateľ je colník. "Štát akosi neakceptuje súkromné vlastníctvo. Najprv mi za kopec poplatkov povolí doviezť vrak zo zahraničia, a keď ho tu urobím, nemôžem s ním vycestovať - odrazu je to česká kultúrna pamiatka."

V dielňach pri dome trávi Vladislav Novák dvanásť hodín denne. Na autách je vždy čo robiť. Každú súčiastku musí trikrát obrátiť v ruke. Manželka si už zvykla, že je stále v zaolejovaných montérkach. "Prvý voz som vlastne kúpil na jej popud. Aby sa mohla voziť aj rodina," spomína Vladislav.

Niektoré z áut, ktoré za posledných desať rokov zrenovoval, musel predať práve preto, aby mohol dostavať dom. Predaj bol vždy bolestivý.