"Za stav škôl musí byť zodpovedný aj štát, ktorý sa o ne staral trinásť rokov. Treba do nich veľa investovať a dnes máme problém, aby sme vôbec utiahli prevádzku škôl," hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska a starosta Štrby Michal Sýkora.

"Vždy som hovoril, že školu by som prebral aj o pol noci, ale s takými istými podmienkami, ako mala vláda," hovorí starosta obce Rumince v okrese Rimavská Sobota František Ragalyi. "My máme v dedine okrem materskej a základnej školy tisíce ďalších starostí, ale v poslednom čase sa stále zaoberáme len školami, lebo na ne nie sú peniaze."

Hovorkyňa ministerstva školstva Michaela Dobošová tvrdí, že ministerstvo má na neodkladné opravy peniaze a ak sa naň zriaďovateľ školy obráti, havarijné stavy bude riešiť ako prvé. "Lenže aj my sme limitovaní rozpočtom. Nedá sa riešiť úplne všetko naraz. Problém s financovaním školstva je naozaj dlhodobý."

V Ruminciach rekonštruovali niektoré časti školskej budovy v roku 1992, ale strecha by potrebovala generálku. "Opravovať treba aj zvnútra. Darmo teraz vymaľujeme, keď v jeseni zasa treba, lebo strecha zateká. Snažíme sa získať peniaze, ale zatiaľ to nevidím dobre," hovorí Ragalyi. "Ani v dedinách v okolí nie sú školy v dobrom stave."

Obec by si podľa starostu mohla na opravu školy požičať len teoreticky. "Nemôžem dopustiť, aby dedina skrachovala vinou úveru na školu. Dnes banky pôžičky dajú, ale z čoho by sme splácali? Muselo by to byť na úkor iných vecí v dedine, život v nej by sa zhoršil."

Sýkora hovorí, že v niektorých obciach sú starostovia v patovej situácii. Ministerstvo a obce musia byť podľa neho na jednej lodi a zodpovednosť musí niesť i štát. "My len zbierame ovocie trinásťročných problémov."

Niektorí ľudia sa podľa Sýkoru možno už aj hnevajú, že starostovia len pýtajú peniaze. "No bez nich sa nedá nič urobiť. Keď sa stane nešťastie, potom druhé, tretie, možno spozornie aj verejnosť - uvidí, že to, čo hovoríme o problémoch škôl, je pravda."

Problém má samospráva aj s kontrolami. Keď školy dostali do správy obce, "poprebúdzali sa všetky štátne inštitúcie, začali kontrolovať a dávali opatrenia". Škola musí nedostatky odstrániť, čo prináša vysoké náklady. (rf)

Za stav školy je zodpovedný riaditeľ

Ak sa stane v škole nehoda, napríklad spadne strecha a zraní dieťa, problémy bude mať riaditeľ. Napriek tomu, že nemá veľký vplyv na príjem školy, je zodpovedný aj za technický stav budovy. "Pri nejakej nehode by sa určite hľadal vinník, ale prvý na rane je riaditeľ školy. On zodpovedá za školu," hovorí predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora.

Teoreticky sa za nehodu môže riaditeľ dostať aj do väzenia. Ak by sa obhájil, že pre riadny chod školy urobil všetko, padá zodpovednosť na zriaďovateľa. Zriaďovateľmi sú dnes už väčšinou obce a za obec zodpovedá starosta.

V zlom technickom stave je podľa Sýkoru asi päťdesiat percent škôl. "Úplne bezproblémová však nie je asi ani jedna. Keď sme školy preberali, donútili sme štátnu správu, aby dotiahli aspoň revízne správy - kotolňa, hromozvod, elektrina," hovorí Sýkora. "Dostali sme danajský dar."

Od januára dostávajú školy peniaze podľa počtu žiakov. Z nich sa majú platiť aj opravy - škola na ne môže použiť 750 korún na žiaka na rok.

Školy môžu získať peniaze na opravy aj z iného zdroja, ak ušetria. Zriaďovateľ dostáva tzv. prevádzkový normatív. Ten sa delí na tri časti - peniaze na teplo, na prevádzku a na výchovno-vzdelávací proces, na ktorý musí dať zriaďovateľ z normatívu najmenej 15 percent. Ak zaplatí kúrenie a služby a nejaké peniaze mu zostanú, môže ich podľa uváženia použiť na malé opravy a údržbu. (rf)