Opakovať, že John Woo prišiel do Hollywoodu ako vyhlásený majster hongkonských akčných filmov, je už asi zbytočné. Vážnejší scenár sa mu v Amerike do rúk nedostal a svojho rukopisu sa zaryto drží i naďalej - filmy sú dynamické, ale nie napínavé, takmer všetko sa dá predvídať s veľkým predstihom a žiadna tragédia nie je príliš tragická.
Hoci pre Výplatu to platí dvojnásobne, film sa nezačína až tak zle. Počítačový odborník si po každej skončenej práci necháva zmazať pamäť. Firma, ktorá si ho najala, má záruku, že duševné vlastníctvo zostane len jej, on má zasa svätý pokoj. Ako by sa mohol zlepšovať bez skúseností, to nechajme bokom, nie sme v škole, a prehliadnime i to, že strata pamäti je dnes tou najmódnejšou filmovou témou.
Po najväčšom džobe svojho života sa však hrdina dozvie, že z práce si poslal len balíček podivných bežných predmetov a najmä - že výplaty sa vzdal. Pamäť má už vymazanú - zostala len hádanka, ktorú si sám pripravil. Nič originálne, ale na rozdiel od väčšiny thrillerov, tu sa dáva aspoň nádej na dobrú detektívku.
Už keď si Michael Jennings (Ben Affleck) z poslaných vecí poskladá na posteli veľký otáznik, je jasné, že o veľké cvičenie z logiky ďalej nepôjde. Význam každého predmetu sa ukáže hneď potom, ako sa hrdina ocitne v problémoch, viac možností takmer nikdy nie je. Sú tu drobné výnimky, ale len preto, že predmetov je až dvadsať. Vrcholom všetkého však je, že medzi ničnehovoriacimi vecami, ktoré nesmeli vzbudiť pozornosť strážnej služby, je i karta od dverí tajného laboratória.
Keď sa ukáže, že Jennings pomocou vecí nezisťuje, čo sa stalo v minulosti, ale využíva ich aktívne na svojom úteku, nie je už ničím prekvapivým ani to, že ho prenasledujú ľudia, pre ktorých vytvoril stroj, čo vidí do budúcnosti, a že svoj vynález bude chcieť zničiť. Krátke spomínanie a máme to - pred časom predsa Spielberg točil v rovnakom štúdiu podľa predlohy rovnakého autora. Tiež išlo o prístroj na predpovedanie budúcnosti a obavu, že ak ju ľudia budú poznať, zničia sa ešte rýchlejšie ako dnešným postupným a prácnym spôsobom. Fráza "je to to isté len v modrom" tu sedí doslovne - Minority Report bol ladený do zelena a Paycheck do modra. Zostáva i rovnaká otázka, ktorá sa nerieši - aj keby človek poznal budúcnosť, mohol by si vopred naplánovať jej inú verziu podľa svojich predstáv?
Prekvapenia sa teda nekonajú, vzrušené (od anglického thrill) budú asi len najslabšie povahy. Viac ako o to, že Afflecka zastrelia, sa treba báť, že známy alkoholik ešte pred koncom zomrie na cirhózu pečene - vyzerá na to. Aaron Eckhart ako zloduch nemá príliš s kým súťažiť, Uma Thurmanová sa v duchu wooovských charakterov tiež dlho nezamýšľa nad tým, aký postoj zaujme, ale vyzerá aspoň ako dievča z prírodných materiálov.
Výplata je pekne natočená popisná fikcia (nie sci-fi, len fi) pre tých, ktorým sa nechce rozmýšľať a nepohoršujú sa, keď niekto uráža ich inteligenciu. Woo aspoň nie je uplakaný ako Spielberg, čo mu treba prirátať k dobru. Vraj zvažuje, že pomaly z Hollywoodu vycúva. A to nie je najhorší nápad.