"Choď sa hrať, Billy. Poslúchni mamičku, choď sa hrať do piesku alebo si vylez na strom," radí dobrá mamička svojmu dospievajúcemu synovi. Veď všetci sme len nedávno zliezli z nejakých tých stromov. Zopár desiatok tisícov rokov nehrá vo vývoji mozgu až takú úlohu. A vlastne, čo také podstatné nás delí od zvierat?
Nateraz posledná hra Edwarda Albeeho má komerčne pôsobiaci názov, šteklivú tému a celkovo akoby istý bulvárny nádych. Vieme si živo predstaviť, ako by tento text zahrali priemerní herci. Ruky by samy odskakovali od tela, hlasy by samy od seba škriekali. Nie je azda smiešne, ak sa muž odrazu opravdivo a úprimne zaľúbi do kozy, podobne ako sa ten chlapík z kultového filmu Woodyho Allena buchol do ovce? Albeeho hra by sa mohla volať aj Všetko, čo ste chceli vedieť o živote, ale báli ste sa, že to raz zažijete. Okrem zručne napísaných dialógov je v nej prítomné aj niečo zásadné, tragické až antické, niečo, na čo nás mamičky nepripravili, čo prekvapí aj "dospelé a vydaté ženy".
Na úlohy manželského páru Martina a Stevie si trúfnu len tí, ktorí sú si sebou absolútne istí a zároveň sa neboja klásť si znepokojujúce otázky, keď odrazu v ich živote nič s ničím nesúvisí. Juraj Kukura i Emília Vášáryová dokázali byť takto smrteľne smiešni. V ich špičkovej dvojhre cítiť intimitu dávnych hereckých komplicov. Emília Vášáryová opäť raz ukázala neuveriteľnú schopnosť preklikávať vypätú emocionálnosť s absolútnou civilnosťou. Juraj Kukura sa odvážne vrátil na dosky vo vyzývavej úlohe sodomistu. Nebol však vždy vynikajúcim predstaviteľom antihrdinov? Ukázalo sa, že stále dokáže hrať nielen úlohu divadelného riaditeľa. Alexander Bárta mal skutočne ťažkú úlohu presvedčivo stvárniť zmäteného sedemnásťročného chlapca. Markovič mal oproti nemu výhodu, že postava rodinného priateľa a zároveň televízneho moderátora Rossa zodpovedala jeho hereckému spektru.
Režisér Martin Čičvák spomalil reakčný čas, čím miestami sťažil divákovi udržanie pozornosti. Skoncentrovaním bez pauzy by to bol možno divadelne účinnejší kus, ale aj tak pod jeho vedením vzniklo asi najkompaktnejšie dielo, aké táto scéna kedy videla. Vo výtvarnom čistom dizajne Marije Havran, v šerosvite Laca Krausa sa všetko zdá zdanlivo jednoduché ako nápad, keď Martin chodí bosý po črepinách zúfalstva vlastnej manželky.
Hra je umiestnená do banálnej súčasnosti, v ktorej sa zdanlivo nič tragické nedeje. Nože visiace ako v každej dobrej domácnosti celý čas nad stolom však musia byť ako v každej dobrej hre nakoniec nejako využité. Pretože, ako vraví Albee, náš život má jasne stanovený smer. Až po smrť. Kým to sami nepokazíme.
Divadlo Aréna Bratislava o Edward Albee: Koza alebo Kto je Sylvia? o Preklad: Alexandra Ruppeldtová o Dramaturgia: Martin Kubran o Scéna a kostýmy: Marija Havran o Svetelný design: Laco Kraus o Réžia: Martin Čičvák o Hrajú: Juraj Kukura, Emília Vášáryová, Alexander Bárta, Milan Markovič o Premiéra: 15. marca
