V Iraku sa zbrane hromadného ničenia nepodarilo dodnes nájsť a podľa šéfa koaličných inšpektorov Davida Kaya sa to už zrejme ani nepodarí.
Irak je schopný použiť zbrane hromadného ničenia do 45 minút, tvrdil pol roka pred vojnou Tony Blair. Bush hovoril, že Saddám je hrozba a do pamäti sa vryla aj pôsobivá prezentácia amerického šéfa diplomacie Colina Powella na pôde OSN, kde satelitné snímky ukazovali, že Bagdad skrýva pred inšpektormi v bunkroch chemické a biologické zbrane.
Američania majú najvyspelejšie technológie - satelity či odpočúvacie zariadenia - ale v Iraku rovnako ako v celom regióne dlhodobo zlyhávalo "ľudské" spravodajstvo. Chýbali kvalitné a aktuálne informácie, neboli tam pešiaci, ktorí by zbierali informácie.
Spravodajské informácie sa ukázali nespoľahlivé, nepodložené a Bushove slová o bezprostrednej irackej hrozbe dnes nevierohodne znejú aj zástancom zásahu v Iraku. Spojené štáty aj Británia teraz prešetrujú, ako vlastne spravodajstvo o Iraku vzniklo a ďalej žijú špekulácie o politickej objednávke na informácie ospravedlňujúce zásah.
Tajné služby sa dostali pod tlak verejnosti, médií aj politikov, čo je pre spravodajské služby vždy nepríjemné. V Amerike to platilo už po 11. septembri a po Iraku je to ešte horšie. CIA na svoje zlyhania čiastočne zareagovala vo februári, keď uznala nespoľahlivosť niektorých svojich zdrojov a informácií. V Británii síce vyšiel Blair z vyšetrovaní v súvislosti so smrťou experta na zbrane Davida Kellyho s čistým štítom, ale stratil dôveru verejnosti.
Pre ďalšie rozhodnutia amerického prezidenta a jeho spojencov bude spolupráca s tajnými službami veľmi dôležitá a politici budú potrebovať lepší servis, ako dostávali doteraz. Okrem Iraku sa budú Spojené štáty a ich spojenci ešte dlho zaoberať nevyspytateľnými a pre ne nespoznanými krajinami, ako je Irán či Severná Kórea.
