Mnoho analytikov bolo skeptických. Zostalo im to aj rok po vojne. "Nemôžete zmeniť osla na koňa. V arabskom svete niečo nefunguje," povedal AP Mansúr Džarmí - prominentný bahrajnský kritik režimu.
Isté zmeny predsa len nastali. Líbyjský prezident Muammar Kadáfí, len čo uvidel, ako vyťahujú Saddáma z diery, začal spolupracovať a odkrývať svoje zbrojné programy, Irán podpísal dodatok k zmluve o nešírení jadrových zbraní, hoci sa teraz jadrovým inšpekciám snaží vyhnúť.
Niektorí vládcovia štátov v zálive začali používať slová ako slobodné voľby, sloboda tlače či reformy. Trvalo im to len krátko.
Aj režimy, ktoré Washington považoval za priateľské, sa ako spojenci príliš neukázali. Saudská Arábia sa stala príkladom dvojtvárnosti a postihol ju aj jeden z najtvrdších teroristických útokov.
Svoj vlastný život si žije aj izraelsko-palestínsky konflikt. Cestovná mapa z júna minulého roka sa pre svoju nejednoznačnosť nerealizuje. To, že v Bagdade nesedí Saddám, však znamená, že na Izrael nemieria jeho rakety a palestínskym teroristom nechodia tučné šeky. (mik)
