Bratislavu navštívili svetoví tenisti. Pretože som ešte stále nezistil, v čom je tento šport vzrušujúci, nevenoval som mu nijakú pozornosť. Ale zachytil som v rozhlase rozhovor s jedným tenistom. Zaujal ma ani nie obsahom, ako tým, že Rus odpovedal – po anglicky. Možno preto, že mu aj redaktor kládol otázky v angličtine. Možno tenisová hviezda naozaj žije väčšinou v medzinárodnom prostredí, kde by sa bez angličtiny stratila. Ale aj tak mi to pripadalo čudné. Rovnako som si ešte nezvykol, keď sa stretávame s Bulharmi, Poliakmi, Chorvátmi a ďalšími Slovanmi – a rozprávame sa spolu po anglicky. A je mi smutno aj z toho javu, keď sa slovenské filmy (zatiaľ iba pre deti, ale ktovie, ako sa to vyvinie ďalej) uvádzajú v českých televíziách dabované. Možno sa raz natoľko vzdialime, že sa aj s Čechmi budeme rozprávať zlou a kostrbatou angličtinou. Nesmejte sa. Dnes už českým deťom znie vraj slovenčina ako poľština. Za Štúrových čias nám však aj poľština bola blízka ako dnes čeština. Školy a rýchlokurzy nás učia všelijaké svetové jazyky a komu je málo, ten si priberá čínštinu a inú exotiku. Možno niekto príde na to, že najlepšie možnosti bude mať s ruštinou, poľštinou, bulharčinou, srbčinou. Možno raz znovu prídu do kurzu aj kurzy slovanských jazykov. Aby nás vo svete nezahanbovali takí Nemci či Američania, ktorí hovoria po rusky lepšie ako my. Aby sa raz nemuseli naše deti dohovárať s Čechmi po anglicky.